Kolegovia mi naznačili, že moje komentáre sú možno až veľmi „biznisové“, že by aj na niečo osobné boli raz za čas zvedaví. Hovorím si, asi ma len celkom dobre nepochopili. Hranica medzi osobným a „biznisovým“ sa veľmi často prelína. Mnohí tomu hovoria profesionálna zdeformovanosť. Faktom je, že aj pri zakladaní účtu v banke som myslela na to, čo z tých bankových vychytávok by mohlo fungovať aj u nás. Vzápätí si však sama uvedomím, že na veľa vecí ešte musí zdravotníctvo dozrieť. Pre mňa sa práca v ňom stala vášňou.
Áno, vidím, ako sa niektorí uškrnú, presvedčení, že tej „kancelárskej časti“ zdravotníctva ide len o peniaze. Verte, že tú osobnú motiváciu máme každý inde. Pred mesiacom mi na pracovný pohovor prišla mladá šikovná právnička, mala kvalitne spracovanú praktickú časť vstupného testu, páčila sa mi pre odvahu presťahovať sa z malého mesta a začať úplne odznova. Dva roky po vysokej škole, dva roky v praxi – a bola vyhorená. Spomenula som si pri tom na moju mamu – zdravotnú sestru a jej kolegyne. Chcela som byť ako ony. Obdiv k ich práci mi však zastrel realitu. Nikdy sa nesťažovali. Rozprávali príbehy s dobrým koncom.
V malom meste neprešli po ulici bez toho, aby ich niekto nezastavil a nezačal riešiť svoje ťažkosti. Keď sa nad tým teraz zamyslím, nechápem, ako si tých ľudí mohli pamätať so všetkými ich problémami. Nevyhoreli ako 23-ročné v spojených denných a nočných službách. Nevyhoreli, keď sa v zdravotníctve skresali stavy, ani po reforme zdravotníctva. Nevyhoreli, ani keď napadli (len) ich zvýšenie platov na Ústavnom súde. Svoju prácu milovali. No stalo sa to, pred čím varujú dnešné, pre mnohých len otrepané témy manažérskych workshopov – ich motiváciu kompetentní tak dlho zneužívali, až oduševnené zdravotné sestry demotivovali. Stačilo na to zopár „tiež odborníkov“, ktorí sestry neustále vystavovali nedotiahnutým či zle odkomunikovaným zmenám. Napríklad, na prvý pohľad taká banalita, ako bolo akože „vzdelávanie“ sestier. Často nezmyselné povinné semináre, ktoré sa tvárili, že vďaka nim budú sestry skúsenejšie a kvalitnejšie. V skutočnosti to boli suché prezentácie na míle vzdialené efektívnemu systému vzdelávania fungujúcemu v zahraničí. Pritom je zdravotníctvo ako stvorené na rozvoj. Systémový i osobný.
Ak sa stretnú u jedného zamestnávateľa kolegovia – nadšenci pre inovácie, presvedčení, že ich práca (ktorá ich navyše baví) môže pomôcť pacientom i zdravotníctvu ako takému, potom vyhorenie nehrozí. A to je i môj prípad. Ja mám totiž skvelých kolegov.