Takmer tri roky od podania nášho protiuhoľného podnetu minulý týždeň Európska komisia rozhodla o slovenských dotáciách do výroby elektriny z domáceho uhlia. Tieto síce uznala ako oprávnené, ale z úplne iných dôvodov ako boli pred takmer 15 rokmi pridelené.
Nepriamo tým potvrdila naše obavy, že štátna pomoc, tak ako sme sa za tú dobu na ňu všetci v cenách elektriny vyskladali sumou takmer jednej miliardy eur, čo sú štyri nové univerzitné nemocnice, bola doteraz nesprávne nastavená.
Tieto peniaze však ani jeden spotrebiteľ na Slovensku už nikdy neuvidí. Vyleteli hore komínom a to doslova. Slovenské elektrárne, ako poberateľ tejto podpory, ju totiž spravidla na 90 percent používali na nákup uhlia od súkromných Hornonitrianskych baní Prievidza.
Toto uhlie spornej kvality bolo voči iným baniam v Európe s podobným uhlím ale trojnásobne predražené. Aj na to však mali ospravedlnenie. Na Hornej Nitre sa ťaží hlbinne, zatiaľ čo inde je to v prípade takého uhlia povrchovo. Inak by to ani nedávalo ekonomický zmysel.
Preto napríklad nepestujeme banány v Tatrách. Ono by sa to dalo, ale kto by to zaplatil? V prípade elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, to na vládny príkaz boli všetci spotrebitelia elektriny, vrátane domácností. Priemerná rodina napríklad v minulom roku prispela na ťažbu a spaľovanie hornonitrianskeho uhlia sumou asi 13 eur. Malá firma so spotrebou 30 MWh zase čiastkou 160 eur.
500 úmrtí ročne
No a nezabúdajme ani na ekologickú stránku veci. Elektráreň Nováky sú druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku. Na prelome rokov 2016 a 2017, keď štyri mesiace bežal nepovolený prevádzkový pokus na jednom z ich blokov dokonca objem siričitanom vypustených do ovzdušia stúpol 20 násobne! A to mali pritom testovať odsírovacie zariadenie.
V skutočnosti iba testovali prah trpezlivosti miestnych ako aj ich zdravie. Ľudia na Hornej Nitre sa sťažovali, že ich deti sú častejšie choré a začiatkom februára bola v okrese Prievidza dokonca vyhlásená smogová situácia. Ľudom bolo odporučené radšej nevetrať, či menej chodiť von. A kým si v tom čase pod Tatrami z áut ľudia zhŕňali sneh, na internete kolovalo video z Prievidze, kde si majiteľ auta z kapoty odstraňuje popolček.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií je tiež práve v okrese Prievidza o 20% vyšší výskyt nových prípadov onkologických ochorení ako na zvyšku Slovenska. No a Inštitút environmentálnej politiky pôsobiaci na Ministerstve životného prostredia zase vypočítal, že napríklad v roku 2016 sme v dôsledku spaľovania uhlia na zdravotných benefitoch prišli o pol miliardy eur.
Zahrnuté sú následky z vyššej chorobnosti ľudí, ktorí nemohli nastúpiť do práce, alebo museli ošetrovať iného chorého člena rodiny, náklady na ich ošetrenie a liečenie, liečba trvalých následkov ako aj predčasné úmrtia. Iba v dôsledku spaľovaním uhlia znečisteného ovzdušia to na Slovensku môže byť až 500 ľudí každý rok. No a nezabúdajme ani na banské nešťastia, úrazy a choroby z povolania, ktorými samotní baníci trpia.
Koniec doby uhoľnej o 4 roky
Pozitívnou správou z Bruselu je tak aspoň to, že pôvodne plánovaná podpora pálenia domáceho uhlia bude skrátená o 7 rokov. Pôvodne Ficovou vládou naplánované dotácie do roku 2030 budú ukončené už v roku 2023.
Keby mi niekto pred troma rokmi, keď som ako jeden z iniciátorov dával dokopy argumenty voči tejto štátnej pomoci povedal, že to takto dopadne, tak by som od radosti skákal meter dvadsať. Po tom všetkom, čo sa za ten čas udialo, od prevádzkového pokusu, cez návrhy zákonov, ktoré sme podávali, petície, protesty, trestné oznámenia, Hornonitriansku deklaráciu, zastavenie dvanásteho ťažobného poľa, odhalené ekologické škody a mnohé iné súvisiace aktivity a udalosti, však boli moje očakávania o čosi vyššie.
Napriek tomu, ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia, ktoré povedie s najväčšou pravdepodobnosťou k zatvoreniu elektrárne Nováky ako druhého najväčšieho znečisťovateľa životného prostredia na Slovensku už v roku 2023 je veľký úspech. Aj touto cestou by som sa preto chcel poďakovať všetkým, ktorí k tomu prispeli. Od mimovládnych organizácií, ale aj niektorých štátnych a európskych inštitúcií, právnych expertov, opozičných politikov, novinárov až po občianskych a ekologických aktivistov ako aj individuálnych bojovníkov na blogoch či v diskusiách. Niektorí z nich dokonca kvôli vyjadreniu svojho názoru prišli o prácu, bolo na nich podané trestné oznámenie, platili pokutu, alebo dokonca boli zadržaní. Verím, že každý kto pridal ruku k dielu sa v tomto zozname našiel. Bol som naozaj milo prekvapený, koľko ľudí sa stále dokáže v záujme dobrej veci spojiť a obetovať.
Vládny účet ďalej platia ľudia
Na druhej strane si ale neodpustím opätovne skritizovať slovenskú vládu. Riešenia pre región sme my zo SaS v podobe desatora pre Hornú Nitru na stôl položili už pred troma rokmi. To čo sa dnes objavuje vo vládnych materiáloch nie je nič iné ako ich kopírovanie v štýle rigoróznej práce Andreja Danka.
Umelé naťahovanie času pritom neprospelo nikomu. Vďaka skladaniu sa na dotácie utrpeli ako spotrebitelia elektriny na Slovensku, tak kvôli znečistenému životnému prostrediu a škodám na zdraví aj obyvatelia regiónu.
No najmä samotní baníci, ktorých sa táto vláda rozhodla držať ako rukojemníkov do poslednej chvíle. Za tie tri roky už mohla byť väčšina z nich preškolená alebo zamestnaná v iných zmysluplnejších a najmä zdravších profesiách. Napokon zamestnávateľov hladných po pracovnej sile je už dnes v Prievidzi a jej okolí dostatok. Rovnako ochotu pomôcť pri transformácií regiónu opätovne potvrdila aj Európska komisia.
Rok 2023 tak konečne ukončí jednu doslova čiernu kapitolu slovenskej energetiky. A hoci európska únia uznala, že dovtedy bude štátna pomoc pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia oprávnená z technologických dôvodov, otázkou ostáva, prečo si jej vyplácanie nezobral na plecia štát. Ide totiž o politické rozhodnutie, za ktoré by politici mali prevziať zodpovednosť v plnej miere a nenechávať účet zaňho platiť ľuďom. Nie dosť že doplácajú svojím zdravím?
Autor je expert SaS pre energetiku.