Klimatická katastrofa, ktorá ohrozuje nás všetkých, nie je triviálna záležitosť. To, či sa nám podarí udržať globálne prehrievanie v medziach, ktoré sú zlučiteľné s prežitím ľudstva, je pre mňa ako otca dvoch detí kľúčová záležitosť.
Vedecký konsenzus klimatológov je jasný. Potrebujeme progresívnu a radikálnu akciu a potrebujeme ju teraz, aby sme zabránili kolapsu našej civilizácie. Je mi preto veľmi ľúto, že Richard Sulík tento problém podľa mňa nielen bagatelizuje, ale nepriamo tým aj ohrozuje budúcnosť Slovenska.
Predseda SaS vo svojom texte obhajuje globálny prístup k riešeniu klimatickej krízy. Môžem len súhlasiť. Znie to však zvláštne od človeka, ktorý v Európskom parlamente konzistentne hlasuje proti opatreniam na ochranu klímy a hlasoval aj proti ratifikácii Parížskej dohody. V predmetnom komentári teda obhajuje to, proti čomu sám hlasuje - globálne dohody. Podivuhodné.
Zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 pritom nie je môj výmysel, ako to nepriamo naznačuje pán Sulík. Je to cieľ, ktorý už EP schválil a väčšina europoslancov a europoslankýň hlasovala za. Pán Sulík bol - ako inak - proti. Cieľ redukcie emisií o 55 percent má byť podľa neho nielen zbytočný, ale aj údajne ohrozujúci pre európsky priemysel.
Pripomína mi to podobné hlasy z čias pred 15 rokmi, keď som ešte ako kampanier Greenpeace v Európskom parlamente bojoval za povinnú náhradu nebezpečných chemikálií bezpečnejšími. Aj vtedy mala Čína zničiť európsky priemysel. Nám sa podarilo obmedzenie nebezpečných chemikálií presadiť - a strašenie sa ukázalo len strašením.
V tomto prípade ide o viac. Uhlíkové clo na dovozy klimaticky náročných výrobkov z krajín, ktoré neusilujú o ciele Paríža, alebo ešte lepšie 1,5 stupňa, sú ochranou európskeho priemyslu pred nekalou konkurenciou. Súčasne predstavujú nástroj, ktorým môže EÚ ukázať svoju silu na medzinárodnom poli. Náš spoločný Európsky trh je totiž taký veľký, že pre veľké korporácie je nemysliteľné na ňom nebyť. Európske normy obmedzujúce nebezpečné chemikálie vo výrobkoch na jednotnom trhu spôsobili, že ich prestali používať aj čínske firmy. A to nielen vo výrobkoch na export, ale aj na domáci trh, takže evidentne to funguje inak, ako si pán Sulík myslí.
Oplatí sa však s klimatickou zmenou vôbec bojovať? Richard Sulík si nepriamo kladie túto otázku, keď ma vyzýva, aby som argumentoval proti minuloročnému laureátovi Nobelovej ceny Richardovi Nordhausovi. Rád to však prenechám Jasonovi Hickelovi, ktorý sa Nordhausovmu výskumu venoval v článku v renomovanom časopise Foreign Policy, ktorého titulok hovorí za všetko: “Nobelova cena za klimatickú katastrofu”.
Klimatická zmena údajne nepatrí medzi priority svetovej verejnosti. Sulík pritom argumentuje internetovým hlasovaním, nie reprezentatívnym prieskumom. Pozrime sa však na to, čo hovoria ľudia, ktorých záujmy predseda SaS háji, teda podnikatelia. Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra medzi podnikateľmi, politikmi a opinion lídrami sú ako dve najväčšie ohrozenia vnímané tie spojené s klimatickou katastrofou. Na jednej strane ide o extrémne výkyvy počasia a na druhej strane je obava, že klimatickú krízu nedokážeme riešiť. Tomuto prieskumu dávam trochu väčšiu váhu než nejakému internetovému hlasovaniu.
Na prvých protestoch za záchranu klímy som sa zúčastnil v polovici 90. rokov. Viedol som vtedy projekt Greenpeace zameraný na podporu úspor energie. Ľudia s postojmi, aké prezentuje pán Sulík, nás už vtedy obviňovali z toho, že preháňame a že chceme zničiť naše hospodárstvo. Čas a vedci nám, žiaľ, dali za pravdu. V programe a aj v tomto texte opäť iba tlmočím závery autorít, ľudí, ktorí sa na rozdiel od Richarda Sulíka problematike klimatickej katastrofy venujú celý život na odbornej úrovni. A oni hovoria, že ak sa do ochrany planéty nepustíme naplno, budeme čeliť ekokalypse. Čas sa kráti a klimatická katastrofa, ktorá zničí civilizáciu, ako ju poznáme, nebude dobrá pre nikoho. Ani pre podnikateľov. Ak naozaj nič iné nepomáha, vysvetlite to Richardovi Sulíkovi takto.
Autor je členom predsedníctva Progresívneho Slovenska a kandidátom do Európskeho parlamentu za koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU – Občianska demokracia