Ešte v druhej polovici minulého roka sa mohlo zdať, že sa ekonomická situácia v Európe začína stabilizovať a dostávať do normálu. Zdalo sa, že neštandardné operácie, ktoré ECB začala používať od roku 2014, zabrali a nastáva čas ich postupného ukončovania. Klienti bánk sa pomaly začínali pripravovať na zvyšovanie sadzieb na hypotékach a štáty na zvyšovanie dlhopisových výnosov. No rok 2019 nám zatiaľ ukazuje úplné inú realitu a ECB bude možno musieť niektoré opatrenia reštartovať alebo pritvrdiť.
Aká úspešná teda bola ECB a aké účinné sú a budú jej opatrenia. Pozrime sa, ako sa darilo eurozóne, Slovensku a PIIGS krajinám, teda krajinám, ktoré boli najviac zasiahnuté finančnou, no najme dlhovou krízou (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko).
ECB a jej magický mix
Po prepuknutí finančnej krízy, ktorá sa o pár rokov preklopila do krízy dlhovej, začala ECB prichádzať s dovtedy nepoužívanými nástrojmi:
TLTRO I a TLTRO II – ECB umožnila komerčným bankám požičať si lacné peniaze a tie to využili. Požičali si viac ako 700 miliárd eur za veľmi výhodných podmienok.
Záporné úrokové sadzby – úrokové sadzby, ktoré ECB platí bankám, sa dostali prvýkrát do mínusu v roku 2014 a dnes sú na úrovni –0,4 percenta (zatiaľ).
Kvantitatívne uvoľňovanie – ECB začala skupovať štátne, korporátne aj bankové (kryté) dlhopisy a doteraz ich nakúpila za približne 2 500 miliárd eur. V prepočte ECB nakupovala za približne 1,3 milióna eur každ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.