Priemerná mzda v minulom roku dosiahla 1 171 eur, najviac v bratislavských okresoch od 1 696 po 1 417 eur. Na opačnom konci boli okresy Bardejov, Veľký Krtíš, Kežmarok, Snina a Poltár, od 726 po 837 eur. Rozdiely v nominálnych mzdách sú teda zásadné a potvrdzujú hypotézu o bohatej Bratislave a chudobnom východe (a juhu).
Máme však aj krajší príbeh: za minulých 10 rokov mzdy rástli najrýchlejšie v okresoch Kysucké Nové Mesto, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Žarnovica a Košice III, ročne od 8,3 do 6,9 percenta. Najpomalšie rástli v okresoch Bratislava I, II, III, Sobrance a Bratislava V, od 2,1 po 3,0 percenta. Bohatá Bratislava sa spomalila, kým chudobnejšie okresy ju dobiehajú.
Mzdy rástli aj v okrese Bardejov, ročne v priemere o 5,1, vo Veľkom Krtíši o 4,4, v Kežmarku o 3,8, v Snine o 4,7 a v Poltári o 5,7 percenta, ale tempom bližším k slovenskému priemeru 4,3 percenta než ku kysuckému maximu.
Priemerné mzdy majú veľkú nevýhodu – priemer býva vysoko nad mediánom. Navyše, mal by vychádzať buď z celej populácie údajov (všetky mzdy), alebo z dobre vybranej vzorky odzrkadľujúcej veľkosť odvetvia, veľkosť spoločností a váhu živnostníkov. Ak chceme porovnávať aj okresy, nielen na úrovni štátu alebo kraja, môže to byť kvôli ich veľkosti (či skôr malosti) problém. V 23 okresoch bol počet pracujúcich osôb nižší ako 20-tisíc.
Iste, štatistiky nám dávajú užitočné informácie, napríklad že najvyššie mzdy v poľnohospodárstve boli v okrese Bratislava V, 1 521 eur, a najnižšie v Kežmarku, 718 eur. Na druhej strane, asi by nebolo vhodné vycestovať za prácou do okresu Revúca, lebo mzdy v poľnohospodárstve a administratívnych službách tam podľa štatistiky prevyšovali slovenský priemer, podobne ako v okrese Košice-okolie v odvetviach priemysel a spracovateľský priemysel, v Levoči v stavebníctve (1 302 verzus 1 074 eur), vo Veľkom Krtíši doprava a skladovanie a umenie, zábava a rekreácia, v Kežmarku ubytovacie a stravovacie služby a činnosti v oblasti nehnuteľností a vo Svidníku boli dokonca na Slovensku najvyššie priemerné mzdy vo vzdelávaní (1 234 verzus 992 eur).
Je zaujímavé, ako málo o mzdách na Slovensku vieme. Možno je to tým, že vlády sa tešili z klesajúcej nezamestnanosti a nestarali sa o kvalitu pracovných miest a súvisiaci rast kúpnej sily obyvateľov. Na serióznu diskusiu o mzdách a trhu práce potrebujeme vedieť viac a nová legislatíva nám to umožňuje. Teraz ide len o to, či dobré pracovné miesta a mzdy sa stanú politickou agendou.