V poslednom čase sme niekoľkokrát zažili palcové titulky o nových vysokých doplatkoch na lieky pre pacientov, často s veľmi vážnou diagnózou. Vyhranené emócie takmer úplne zastierajú podstatu problému. A problém to je veľký a v najbližších rokoch bude priam gigantický pre celé verejné zdravotníctvo.
Vedecký pokrok v posledných rokoch prichádza s liekmi, ktoré skokovo posúvajú schopnosť liečiť závažné ochorenia, ako sú rakovina, skleróza multiplex či rôzne dedičné ochorenia a poruchy. Tieto lieky majú aj jednu neblahú vlastnosť. Sú extrémne drahé. Jedna „kúra“ môže stáť desiatky tisíc eur, v niektorých prípadoch aj stovky tisíc eur. Alebo aj viac – liek Zolgensma na svalovú atrofiu je aktuálne najdrahší liek, ktorý získal pečiatku od americkej FDA a stojí viac ako dva milióny dolárov. Miliónových liekov je viacero. Niektoré vyliečia. Niektoré nevyliečia, ale zmenia istú skorú smrť na dlhý život, hoci s obmedzeniami. Mnohé život „len“ predĺžia o dva či tri roky oproti štandardnej liečbe.
Nielenže pribúdajú nové lieky, ale s tým, ako sa nové lieky uvádzajú do praxe, pribúdajú aj pacienti, ktorým by ten či onen liek mohol pomôcť. Napríklad dnes sa „superliekmi“ lieči pár jednotiek percent onkologických pacientov, o pár rokov to môže byť 10 – 15 – 20 percent pacientov. Rakovinu pritom počas života dostane minimálne tretina z nás, čo práve čítame tieto noviny. A tretina z tých, čo ich nečítajú. A teraz pozor – v slovenskom zdravotníctve pripadá na jedného poistenca zhruba 1 200 eur ročne. Z toho okrem spomínaných liekov treba zaplatiť lekárov, sestry, nemocnice, sanitky. Už to cítite, k čomu tento zdĺhavý úvod vedie?
Ani komunizmus, ani kapitalizmus, ani monarchistická diktatúra nezabezpečia, že všetci budeme jazdiť na ferrari. A nové lieky sú ferrari. Otázka znie, ako zabezpečiť, aby tých Ferrari bolo čo najviac a ako ich medzi šoférov rozdeliť. Pravidlá toho, kto dostane aký liek, kto bude mať dlhší život a menej bolesti, a kto nie. Skúste tieto pravidlá vymyslieť a dať si ich do predvolebného programu namiesto tradičného „urobíme tak, aby dobre bolo!“
Akú hodnotu má rok ľudského života? Čo všetko zarátať do nákladov a čo prínosov liečby? Na akú liečbu majú právo terminálne chorí pacienti? Má dieťa prednosť pred dôchodcom? Má pacient dostať z verejného poistenia lacnejší biosimilárny liek, aj keď by si musel upraviť liečbu? Majú byť tieto pravidlá neohybné ako oceľ alebo je priestor na subjektívne posudzovanie jednotlivých prípadov?
Odpovede na tieto otázky nie sú definitívne ani nikdy nebudú. Ale treba o nich hovoriť, pretože od nich závisí, aké bohaté bude zdravotníctvo budúcnosti.