Centrálni bankári sú platení, aby zabezpečovali cenovú a finančnú stabilitu. Niekto by sa mohol opýtať, čo potom robia teraz, keď ceny všade naokolo rastú? Vybrali si oddychový čas? Nie, len plavidlá svetovej ekonomiky sa dostali do skalnatých vôd a opatrne musia navigovať, aby nenarazili. Vľavo Scylla a vpravo Charybdis.
Bohužiaľ, ceny rastú naozaj pomerne silným tempom. Aj na Slovensku môžeme očakávať inflačné čísla v prvom štvrťroku v blízkosti siedmich percent. Veľká časť nárastu je však z dovozu. Energie, iné komodity, ako aj potraviny výrazne zdraželi globálne, keďže pandémiou a klimatickými politikami poznačená ponuka nedokázala včas zareagovať na rastúci dopyt.
Centrálne banky s tým veľa nezmôžu. Štát môže, a v mnohých prípadoch by aj mal, kompenzovať dosahy na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Ale to je tak všetko. Výrazné zvýšenie úrokov by s cenami elektriny a ropy veľa nespravilo, len by predražilo úvery na spotrebu a investície. A to je to posledné, čo koronakrízou oslabené ekonomiky potrebujú. Už teraz majú domácnosti nižšie reálne príjmy kvôli vyšším cenám. Benzín by stál rovnako, akurát rady na úradoch práce by boli dlhšie. Stará múdrosť hovorí, že by sme nemali bojovať proti niečomu, čo neovplyvníme. Preto bankári sledujú, odkiaľ zdražovanie pochádza, a najmä to, ako dlho bude trvať. Veľakrát by sa totiž účinky ich krokov prejavili až potom, keď už je po probléme.
Bankári však majú bezsenné noci, ak prudké nárasty cien komodít trvajú dlhšie, čo, mimochodom, môže byť aj súčasný prípad. Vtedy totiž hrozí, že zdražovanie sa cez vyššie mzdové vyjednávania dostane do inflácie alebo zvýši dlhodobé inflačné očakávania domácností a firiem. Aby to nebolo ľahké, v hre je aj ich kredibilita. Verejnosť nevníma pozitívne, ak ceny rastú a nikto nič nerobí.
Dilema je teda takáto: ak centrálna banka rýchlo zatiahne ručnú brzdu, aktuálne ceny neovplyvní a môže zbytočne zabrzdiť krehké oživenie beztak poznačené zdražovaním. Ak nespraví nič a vyššia inflácia bude dlhší čas, hrozí nárast inflačných očakávaní a cesta späť k cieľu môže byť pre ekonomiku nákladná. Najmä, ak pri nečinnosti utrpí aj ich dôveryhodnosť.
Zatiaľ sa zdá, že inflácia by mala kulminovať niekedy na konci prvého štvrťroka. Potom by mohol prísť pozvoľný pokles na prijateľnejšie úrovne. Lenže tu máme stále vysoké geopolitické riziká, pandémiu aj boj proti klimatickým zmenám. Úplnú istotu preto nemáme.
Preto, aj keď sa vyhneme skalám na obidvoch stranách, v diaľke bude treba obísť aj plytčinu s názvom stagflácia. Ale to už je výzva nielen pre centrálnych bankárov.