Máme radi legendy. O reformnom tigrovi spod Tatier. O slovenských ekonómoch svetovej kvality. Skutočnosť je však jednoduchšia. Sme takí, aké sú naše školy. A nevieme sa združovať a dohodnúť – po samosprávach ovládli nezávislí (pochopiteľne) aj parlament. Kým sa politické strany budú snažiť o (neúspešnú) sebareflexiu, hospodárstvo sa nezastaví. Čo potrebujeme a čo môžeme očakávať od novej vlády?
Po prvé, treba sa začať venovať hospodárstvu. To nie je triviálne tvrdenie. Áno, voľby neboli o pracovných miestach ani o regiónoch, ba ani o Kuciakovi, lebo túto zásadnú tému dokázala koalícia prekryť návrhmi politík na úrovni štvrtej cenovej skupiny. Hospodárstvo je však nielen monetárna politika, ktorú sme delegovali na Frankfurt, fiškálna politika, ktorú sme maximálne zjednodušili, ale aj priemyselná politika. To je Merkelovej fiškálno-hospodársky pakt, špecializácia a cielenie investícií ktoré presadzuje Európska komisia. A jediná záchrana východného Slovenska.
Po druhé, konkurencia. Mnohé odvetvia na Slovensku vyzerajú ako mafiánske spolky. V skutočnosti ide o silné postavenie incumbentov; oligopolov a monopolov schopných vytvárať bariéry pre vstup nových firiem, a teda konkurencie. Neplatí, že lepší vyhráva. Vyhráva ten, kto je na trhu a má vytvorené silné obranné väzby. Je to nešťastie aj pre ekonomiku, aj pre politiku – z oligopolov sa regrutujú sponzori strán.
Po tretie, inštitúcie. Ani v domácnosti nefungujeme tak, ako nám ukázala koalícia na svojej poslednej schôdzi. Nejde o to, že by si mamička nezaslúžila nový kabát, ale o kvalitnú správu či manažment. Perina, na akú máme a výber priorít. A žiadna nezmyselná byrokracia.
Po štvrté, peniaze. Chvalabohu sme menej počúvali o deficite a dlhu, ale ticho bolo aj o financiách – európskych fondoch a rozpočte vlády a samospráv. O verejných investíciách v čase nízkych úverov a chýbajúcej infraštruktúry. A o tom, že ak chceme DPH, musíme ísť po veľkých rybách, nie malých.
Nová vláda má všetky predpoklady urobiť v hospodárstve viac ako predošlé. Bude to mať ťažké, preto je treba varovať pred veľkými očakávaniami a rýchlymi zmenami. Bude sa musieť vyrovnať s rôznymi záujmami koaličných ministrov a ich sponzorov. Noví ministri budú musieť pretrhať väzby tvorené od čias Mečiara. Budú potrebovať ľudí do inštitúcií a budú sa im hlásiť ich hladné krky. Budú musieť nastaviť pravidlá pre firmy a sponzorov. A budú musieť spojazdniť systém spravodlivosti, bez ktorého neexistuje trh. Aby štát nebol len mašinou na peniaze a beztrestnosť.