Slovenský volič 15 rokov počúva o sprivatizovanom zdravotníctve. Všetko by bolo dobré, len keby tu tí nešťastní súkromníci neboli! Politici vedia, že kde je veľa problémov, tam treba voličom ponúknuť obetného baránka, najlepšie celý košiar.
Nanešťastie pre politikov v oblasti ochrany pred epidémiami si štát zachoval výhradný monopol a nemá sa veľmi na čo vyhovárať. Na konečné oznámkovanie podaného výkonu si počkáme, ale už teraz vieme, že jednotka to nebude. Zanedbané testovanie v kľúčových prvých týždňoch, nejasnosti v kompetenciách pri odberoch (dodnes majú problém dostať sa na testy ľudia bez auta), chýbajúce zásoby prakticky všetkých ochranných prostriedkov, online komunikácia na úrovni polovice 90. rokov, chaos v dátach a takto môžeme pokračovať.
Najhoršie však je, že štát nemal na COVID-19 pripravený žiaden plán a všetko sa robí za behu. Nie je dlhodobé plánovanie jedným z najčastejšie používaných argumentov, prečo štátny regulátor musí panovať nad „trhovým chaosom“? Veď predsa sa nemožno vyhovárať, že tu „chýbajú kompetencie“ či „pevná ruka regulátora“, ako znejú obľúbené tvrdenia pri opisovaní problémov v slovenskom zdravotníctve.
V ťažkých nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch sa zíde, že tu máme pripravenú (no štátom nevyužitú – ďalší bod dole) sieť moderných súkromných laboratórií, kde sa môžete ísť otestovať. Že tu máme siete lekární, ktoré nám pošlú e-mail, keď naskladnia dezinfekcie a rúška. Že časť nákladov, ktoré táto kríza vygeneruje v nemocniciach a poisťovniach, zhltnú aj ich akcionári. Najhorší scenár je, že po tejto pandémii ostane slovenské zdravotníctvo také zdevastované, že ho nenávidení súkromníci postupne opustia. Ako ho nedávno opustil jeden z najväčších svetových prevádzkovateľov záchranných služieb so storočím skúseností.
Z tejto krízy bude raz niekoľko hrubých kníh poučení. V jednej z nich by mohlo byť poučenie o tom, že ak sa niekde tlačí kapitál a know-how, bolo by škoda ich tam nepustiť. Čím viac hráčov a zdrojov v systéme je, tým je robustnejší. Verím, že nová vláda bude hľadať cestu na zvyšovanie konkurencie v systéme, nie na jej znižovanie.