Zdravotnícky systém netvoria len nemocnice, polikliniky, zdravotné poisťovne alebo lekárne. Jeho súčasťou je aj rozsiahla sieť neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – špecializovaných lekárskych ambulancií. A tie sa musia na trhu prebíjať. A preto potrebujú v kríze COVID-19 podporu. Vezmime si to na príklade stomatologickej ambulancie. Takáto ambulancia dnes nie je de jure zatvorená, ale reálne má tržby na úrovni päť až desať percent. Náklady má pritom plus-mínus rovnaké a každý deň finančne krváca. Nájomné, výplaty, odvody, leasingy, úvery... vyberte si. Viem, každý si povie, že takéto problémy má každý podnikateľ a živnostník, ale ja si dovolím k tomu dodať jednu vec. Neštátna ambulancia lekára (stomatológa, očného, ORL, gynekológa, urológa) je síce podnikateľský subjekt, ale je to aj zdravotnícke zariadenie. Jeho ohrozenie, prípadný zánik a neobnovenie maľuje úplne inú perspektívu. Pretože ak sa zrúti sieť neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ambulantného typu, vznikne nám tu diera v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktorú budeme len sotva vedieť nahradiť.
Znovu uvediem príklad zubárov – 97 percent kapacít slovenskej stomatológie je neštátnych. Nie je možné ich reálne nahradiť sieťou štátnych zariadení. Skrátka to nie je možné. A pokiaľ vezmeme do úvahy, že až 30 percent našich stomatológov má dnes 65 a viac rokov, pričom už dnes je stomatológia z hľadiska ľudských zdrojov poddimenzovaná, celkom ľahko sa môže stať, že zvládneme krízu COVID-19, ale nebudeme mať zubára. A boľavý zub sa stane neriešiteľnou pohromou, akú zažil Tom Hanks vo filme Stroskotanec. Takýto človek skrátka nebude mať kam ísť. Viem, že sa to môže zdať ako sci-fi, ale presne toto sa môže stať. Bývalá premiérka Iveta Radičová povedala, že kríza COVID-19 odhaľuje okrem iného aj celosvetovú priepasť medzi odmeňovaním takzvaných „potrebných“ a „nepotrebných“ ľudských činností. Inak povedané – človek, ktorý nám dopestuje zemiaky, je spoločensky menej hodnotený ako ten, kto navrhne špičkovú 3D online hru. Bez hry sa pritom budeme len nudiť, ale bez jedla zomrieme. Po tejto kríze (a ideálne ešte počas jej trvania) si štáty musia zadefinovať, čo je kľúčové pre ďalšiu udržateľnosť spoločenského prežitia. Určite to budú potraviny. Určite to budú energie. A ja dodávam, že rovnako tak to musia byť aj lekári a zdravotnícky systém v celej svojej šírke.
Skrátka, doktorov tu potrebujeme a budeme potrebovať, pretože aj keď porazíme vírus a s odrenými ušami zachránime ekonomiku, bude to zbytočné v situácii, keď sa ľudia nebudú mať kde liečiť a keď nebudú lekári, ktorí im budú pripravení pomôcť. O tom je žiadosť nášho združenia, ktorú podporila aj Komora zubných lekárov Slovenska. Tu nejde o náhrady zisku alebo preplácanie nákladov. Nie – tu ide o udržateľnosť systému a o udržanie dostupnej zdravotnej starostlivosti. Presne tej dostupnej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa zmieňuje (a nie náhodou) aj Ústava.