Zdá sa, že vrchol pandémie máme za sebou. O koronavírus už nie až taký záujem. Koronavírus sme si adoptovali a už nás do istej miery unavil. Mnohí už nesledujú až tak médiá, riešia iné veci, svoj bežný život.
Pre mnohých ľudí totiž niektoré médiá a sociálne siete predstavovali jedno veľké bludisko. Ľudia ako indivíduá aj ako členovia rôznych kolektívov si potom vytvárajú vlastné koronavírusové kontexty, v ktorých sa prejavujú ich kognitívne, hodnotové, pragmatické a iné preferencie.
Vláda robí čo môže a krízu musia ľudia zvládať aj sami a svojim postojom tak porážajú koronavírus. Mali obrovský strach, aby neochoreli.
Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že nie každý strach je bezdôvodný. To, čo nám však pred nákazou pomáha, nie je iracionálny strach, ale to, čo proti nej reálne robíme nielen na spoločenskej a štátnej úrovni, ale aj na individuálnej.
Panika v žiadnom prípade nie je faktorom, ktorý by bol v prevencii akéhokoľvek ochorenia niečím účinným. Naopak, zvyšuje jednanie ovplyvnené emóciami, vrátane skratkovitého a impulzívneho správania. Ľudia totiž majú čosi ako tolerančné okno, pohodovú zónu, pri ktorej sú emócie a racionalita vyvážené.
Keď sa ľudia dostanú mimo tohto okna, správajú sa neregulovane, sú buď emočne zahltení, impulzívni, nezvažujú dôsledky a môžu podľahnúť rôznym konšpiračným teóriám.
Zisťujem, že koronavírus generuje pekné reči o príležitosti na mnoho zmien. Zelená energia, klimatická zmena, návrat k ľudskosti, odklon od spotrebného života, konzumu, sebapoznanie. No neviem. Toto sa deje po vojnách alebo v Lombardii.
My možno zabudneme o 3 dni. Zmeny sú podmienené utrpením, prežitím straty, donútením každého pochopiť bezmocnosť a straty, materiálne, osobné. To sa nestalo. Obávam sa, že znovu sa spoločnosti vrátia ku konzumu, ešte väčšiemu. Asi nebude žiadna Nirvana a uvoľnenie harmónie a megalásky.
Mne sa páči, ako každý ideológ si do tejto krízy a pokrízového vývoja premieta vlastné túžby. Jeden hovorí, ako táto kríza bude viesť k smrti kapitalizmu a globalizmu a návrate k socializmu, iný sníva o páde globalizmu a návrate niekam k národným štátom 19. storočia a rôzni ezoterici zase o tom, ako sa rozpadnú všetky systémy a ľudí osvieti.
Čo však potrebujeme, to sú hlavne reálne vízie, zmeny, reformy. Reforma, to je podľa mňa permanentný proces, nie je nejakým aktuálnym hitom.
Svoju víziu musíme nasmerovať k Informatizácii, korupcii, modernizácii školstva a zdravotníctva, aby to posunulo naše životy k lepšiemu.
Ľudia by zjavne akceptovali radikálne systémové zmeny. Koronavírus ukáže, či sme partnermi v liečbe v boji s pandémiou a či sme mali a máme politikov s víziou a štátnickým nadhľadom. Držím palce vláde a podnikateľom, tým veľkým i malým, aby sa dobré úmysly pretavili do dobrých riešení a krokov .