Veľa sa hovorí o tom, ako koronavírus likviduje firmy a prináša nezamestnanosť, ale nesmieme zabúdať, že rovnakým dielom sťažuje život aj župám, obciam a mestám. Stojíme pred neľahkou úlohou, ako ušetriť nemalé finančné prostriedky a zároveň zabezpečiť všetky dôležité služby pre obyvateľov kraja. Podľa predbežných prepočtov Inštitútu finančnej politiky príde do konca roka Bratislavský samosprávny kraj o osem miliónov eur z celkových rozpočtovaných 210 miliónov. S podobnými sumami sa boria aj ostatné župy. Už v apríli bol pre pandémiu COVID-19 výber daní nižší o šesť percent.
Aby sme mohli ďalej plniť svoje kompetencie a poskytovať obyvateľom kraja kvalitné vzdelanie, sociálne služby či regionálnu dopravu, pripravili sme návrh zmeny rozpočtu. Úsporné opatrenia stoja na troch pilieroch: presun plánovaných investičných projektov, regulovanie dotačných prostriedkov a úspory v prevádzke.
Šetrenie v oblasti investičných projektov sa dotýka najmä spolufinancovania projektov z EÚ. Záväzky presúvame do ďalších rokov tak, aby nebolo ohrozené čerpanie eurofondov. Posunutím realizácie niektorých rekonštrukcií znižujeme aj rozpočet na investície do majetku. Bežná a zimná údržba ciest nebudú v roku 2020 obmedzené, ale navrhujeme zníženie investičného plánu v oblasti cestnej infraštruktúry.
Podobne ako iné kraje, aj my sme pristúpili k pozastaveniu poskytovania dotácií z vlastných príjmov tretím osobám. Dôvodom sú nielen finančné úspory, ale tiež fakt, že mnohé podujatia museli byť pre protipandemické opatrenia zrušené. Vzhľadom na prísne obmedzenia nebolo možné realizovať ani veľkú časť plánovaných projektov a podujatí v cestovnom ruchu. S úsporou počítame aj v programe sociálne služby i vzdelávanie, kde obmedzujeme najmä aktivity nad rámec originálnych kompetencií župy. Šetriť bude aj samotný úrad BSK na svojom fungovaní, a to predovšetkým prostredníctvom celoplošného zníženia miezd. Jediné zvýšenie rozpočtu sa týka prímestskej dopravy, ktorá bola zabezpečovaná aj počas pandémie, ale došlo k výraznému poklesu tržby.
Koronakríza poukázala okrem iného aj na jednu slabinu súčasného financovania samosprávnych krajov. Kraje totiž majú v súčasnosti iba jeden zdroj príjmu, a to podiel z dane z príjmu fyzických osôb. V čase krízy teda župa nemá v rukách žiadny iný nástroj, ako ozdraviť svoje financie, len šetrením. Nijako neovplyvňuje svoje príjmy. Je teda najvyšší čas otvoriť diskusiu aj o zmene modelu financovania samospráv tak, by dostávali podiel z celkového daňového výberu.