Rozpadávajúce sa nemocnice, blúdiaci pacienti, neustále dofinancovávanie, dostupnosť mnohých špecialistov len na papieri... Akoby problémy slovenského zdravotníctva bledli v porovnaní s najväčším problémom, priam gigantom – konkurujúcimi zdravotnými poisťovňami. Aspoň tak to vyzerá posledných 15 rokov, keď boj proti nim zabral nemalú časť politickej diskusie o zdravotníctve. A zdá sa, že nová vláda mieni v tejto „plodnej“ činnosti pokračovať. Kríza spôsobila veľký výpadok v odvodoch. Riešiť sa dá len osekaním zdravotnej starostlivosti alebo zvýšením zdrojov. Ministerstvo však prichádza s nápadom, že štát plne uhradí náklady na nákup zdravotnej starostlivosti len štátnej poisťovni a súkromným nech pošlú peniaze ich akcionári. Nemalá časť voličov, ktorí majú len matné alebo vôbec žiadne predstavy o financovaní zdravotníctva, pokyvuje hlavou. Veď je to logické!
Predstavte si, že by si štát otvoril Národnú pizzeriu. Okrem toho, že by jej zakúpil priestory a pec, za každú predanú pizzu by jej zo štátneho rozpočtu poslal tri eurá. Akú šancu by mali súkromné pizzerie? Mizernú, a preto existujú pravidlá štátnej pomoci. Štát disponuje zbraňou, ktorú súkromník nikdy nebude mať – možnosťou zdaňovať všetkých a dotovať „svojich“ zákazníkov. Presne to teraz navrhuje ministerstvo. Kým všetky poisťovne dostanú peniaze z odvodov prerozdelené podľa počtu a typu (rizikovosti) poistencov, štátna by dostala ešte bonus z peňazí nás všetkých. Keďže štát posiela poisťovniam peniaze ako „platbu za poistencov štátu“ (odvody zamestnaných netečú cez štátny rozpočet), de facto by vznikli dve kategórie štátnych poistencov – poistenci VšZP a poistenci zvyšných poisťovní. Mali by sme tak dvoch dôchodcov, dve mamičky alebo dve deti, pričom za jedného z tejto dvojice by štát posielal na zdravotnú starostlivosť viac a za druhého menej.
Poznámka o tom, že veď nech si to akcionári sanujú zo zisku, by bola férová, ak by platila pre všetkých. Teda, že dieru vo financiách bude sanovať zo svojich ziskov, a nie z daní nás všetkých, aj VšZP. Že na to nemá, lebo vyrobila pred štyrmi rokmi 112-miliónovú stratu? Tak to by sme si mali možno položiť otázku, načo potrebujeme štátnu zdravotnú poisťovňu, nie načo potrebujeme konkurujúce poisťovne. Práve konkurencia poisťovní je pre štát nepríjemným zrkadlom efektívnosti spravovania peňazí nás všetkých. Ak súkromníci dokážu zarobiť tam, kde štátna poisťovňa vyrába straty, niekde bude chyba. A to nepríjemné zrkadlo, ktoré chcú politici už 15 rokov rozbiť, ukazuje, kde by chyba mohla byť.
Činnosť INESS podporuje aj poisťovňa Dôvera.