Človek by povedal, že peniaze do škôl budú prúdiť cez ministerstvo školstva. Tak by to malo byť, nemyslíte? Omyl. Financie do škôl sa na Slovensku nezmyselne presúvajú od rezortu financií cez školstvo až po rezort vnútra.
Ak chceme mať funkčné školy, musíme mať aj funkčný systém a funkčné ministerstvo. Máme tu však stav, v ktorom o školách nerozhoduje jedno ministerstvo, ale rovno dve. Máme školy, ktoré financujeme z dvoch odlišných ministerstiev, pričom kompetencie aktérov sa bijú a prelínajú. Práca sa robí dvojmo, financovanie sa komplikuje, o jednej veci rozhodujú niekedy štyria rôzni aktéri, niekedy siedmi.
Ako vôbec celý tento chaos nastal? A prečo ho treba zmeniť?
Bolo to rozhodnutie predminulej vládnej garnitúry. Do školstva priniesli v oblasti riadenia a kompetencií ešte väčší neporiadok, než tam panoval dovtedy. Politické záujmy prevážili nad rozumom a kompetencie a financovanie školstva rozsekli medzi dve ministerstvá.
Školstvo sa tak dostalo do zvláštnej situácie, keď riadi a financuje iba časť škôl. Konkrétne tie, ktoré zriaďuje VÚC. Zvyšok, teda všetky základné školy, materské školy, špeciálne školy (základné aj stredné) a cirkevné a súkromné školy (základné aj stredné), patrí pod rezort vnútra.
Aký to celé malo prínos? Dodnes to nevieme. Prinieslo to iba problémy. Riadenie a financovanie školstva sú komplikované a administratívne náročné. Rozpisovanie finančných prostriedkov realizujú štyria rôzni aktéri, práca sa robí duplicitne. Používajú sa dva rezortné systémy, ktoré nie sú zosúladené, a spomalilo sa aj financovanie havárií či urgentných opatrení.
Navyše na okresných úradoch pôsobia odbory školstva, ktoré rozhodujú o mnohých veciach v školstve, no nepatria pod ministerstvo školstva, ale pod ministerstvo vnútra (a o prijímaní zamestnancov do nich rozhoduje sedem aktérov).
Dalo by sa pokračovať ďalej, ale práve tento systém je ukážkou neporiadku v našom školstve. Všetko to navyše komplikujú bijúce sa právomoci a kompetencie – napríklad pri určovaní počtu žiakov osemročných gymnázií a stredných škôl, ktoré patria pod jedno aj pod druhé ministerstvo.
Ak chceme v školstve skutočné systémové zmeny, musíme v ňom najprv upratať. Konkrétne tak, aby to, čo sa týka školstva, naozaj patrilo do právomocí rezortu školstva. V opačnom prípade budeme len ťažko hovoriť o žiadaných reformných zmenách.