Sem-tam sa pritrafí, že Slovensko vyzerá ako civilizovaná krajina. Je príjemným osviežením, keď popri rôznych kauzách, intrigách a škandáloch robíme niečo príkladne a transparentne. Reč je o výbere šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Už prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zaviedol dlhovú brzdu a zriadil rozpočtovú radu, bolo malým zázrakom. Nestáva sa často, aby všetky parlamentné strany unisono hlasovali za ekonomický zákon, ktorý obmedzuje šafárenie s verejnými zdrojmi. Vďaka konštruktívnej debate a tlaku externého prostredia motyka vystrelila.
Presuňme sa osem rokov a opäť sme svedkami nezvyčajného úkazu pod Tatrami. Nový šéf RRZ sa hľadá prostredníctvom transparentného výberového konania. Keď sme ústavný zákon písali, snažili sme sa do výberu členov rady zamontovať rôznych aktérov – od guvernéra až po prezidenta –, aby sme čo najviac zabránili čisto politickým nomináciám „našich ľudí“. Aby bol šéf RRZ zvolený, potrebuje v parlamente ústavnú väčšinu. Chceli sme, aby vo väčšine prípadov musela byť dohoda medzi koalíciou a opozíciou. Málokedy sa totiž na Slovensku stáva, že vláda má viac ako 90 hlasov v Národnej rade. Lenže teraz áno.
Pre vládu by to mohla byť hračka. Stačí nominovať kandidáta vlády a parlamentná mašinéria zabezpečí želaný výsledok. Klobúk dole, že si vláda nevybrala túto cestu. Zriadila výberovú komisiu z ekonómov a politikov a vypísala verejné výberové konanie. Včera bolo verejné vypočutie všetkých dvanástich kandidátov, ktorí museli prísť so svojou víziou (mimochodom, je dostupná aj na webe tak, ako aj zoznam ľudí v komisii). Teší ma, že bolo z čoho vyberať. Traja najlepšie hodnotení postupujú do druhého kola a vláda z nich vyberie svojho kandidáta, ktorého predloží do parlamentu.
Prečo je to dôležité? RRZ ako strážny pes verejných financií v ostatných rokoch preukázal, že dokáže byť lobistom budúcich generácií a vie zaštekať vždy, keď sú záujmy našich detí a vnukov v ohrození. Bolo by veľkou škodou, ak by umlčali jednu z mála fungujúcich nezávislých inštitúcií, ktorú aj OECD zaraďuje medzi najlepšie fiškálne rady v Európe. Táto hrozba je nielenže zažehnaná, ale môže byť inšpiráciou, ktorá ukazuje cestu. Otvorený prístup pri výbere odborníkov aj v iných inštitúciách a štátnych podnikoch nám viac než prospeje.
Ako sa hovorí, slnko je najlepší lekár. Podobne, aj transparentné výberové konania dokážu rýchlo odhaliť neschopných alebo susedov šéfov politických strán. Nech je svetlo. Potrebujeme celý húf takýchto lastovičiek.