S miernym prekvapením a výkrikom „Aj ty, Brutus?“ som si v nemenovanom biznis magazíne prečítal komentár o potrebe vybudovať „nový“ kapitalizmus. Taký, ktorý nehľadí len na zisky, ale aj na človeka, planétu a huňaté mačiatka.
Prečo je zisk taký démonizovaný a zároveň taký dôležitý? Už od čias Aristotela veľká časť učencov delila ekonomiku na „produktívnu“ a „ziskovú“ (akvizičnú, obchodnú...). V produktívnej ekonomike ľudské ruky pretvárali zem na plodiny, rudu na kov, hlinu na džbány. Z ničoho vznikalo niečo. V „ziskovej“ ekonomike už existujúce veci len menili majiteľov. Z pohľadu generácií učencov to bola neproduktívna činnosť a človek stojaci v strede – podnikateľ – odoberal časť vytvorenej hodnoty od tých, ktorí ju vytvorili, teda remeselníkov, roľníkov, robotníkov.
Tento pohľad s miernymi obmenami pretiekol väčšinovým kresťanstvom, potom marxizmom a ostal pevne zakotvený v ľudovom podvedomí. Napriek tomu, že na konci 18. storočia sa konečne začali písať dejiny modernej ekonómie, ktorá pomohla ozrejmiť zmysel zisku pre spoločnosť.
Namiesto hrubých kníh siahnem po mojej obľúbenej eseji Ekonomika zajateckého tábora od R. A. Radforda. Tento ekonóm dokázal premeniť svoj neblahý zážitok z trojročného pobytu v nacistickom zajateckom tábore na mimoriadne zaujímavé čítanie o fungovaní peňazí, ale aj o úlohe podnikateľov. Jeho spoluzajatcom bol aj istý kazateľ, ktorý každý deň neúnavne obiehal tábor a menil veci z balíčkov Červeného kríža za iné. Jeden zajatec nemal rád fazuľu, ďalší potreboval novú podrážku, tretí sa nevedel nabažiť čokolády, ale nefajčil. Na konci dňa kazateľ skončil vždy s pár vecami navyše – to bol jeho zisk. Nikoho o tie veci neokradol, práve naopak – všetci boli po výmene s ním šťastnejší, pretože namiesto vecí, ktoré chceli menej, dostali veci, ktoré chceli viac.
Aj obchod patrí do produktívnej časti ekonomiky, pretože pomáha napĺňať potreby ľudí tak ako výroba. Kazateľ nemiesil hlinu, ani netavil rudu, ale hľadal potreby a následne sa ich snažil naplniť. Zisk je semaforom, ktorý plusom alebo mínusom ukazuje, či sa tie potreby napĺňať darí. Zisk je lákadlom pre ďalších kazateľov, aby aj oni s vecami obiehali tábor. Zisk je zdrojom pre investície, aby šikovný kazateľ vedel na druhý deň ponúknuť širšiu paletu produktov.
Zisk je problematický len vtedy, ak jeho zdrojom nie je uspokojenie zákazníkov, ale iná aktivita. Zisk postavený na dotáciách, podporných schémach či vylobovaných výsadách ekonomiku ničí. Nielen abstraktne v štatistikách HDP, ale v podobe chudobnejších ľudí s prázdnejšími taniermi. Zisku sa netreba báť, len treba pochopiť, čo to je.