Externí študenti neplatia školné, a aj keby platili, tak neplatia. Keby školné platili, tak by o tom predsa úrady museli vedieť a trestať školy za porušovanie zákona. Takže neplatia.
Slovenské vysoké školy, česť výnimkám, nie sú práve najlepšie. Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) sa "slovenské vysoké školy len málo podieľajú na rozširovaní ľudského poznania, slovenskí vedci len málo publikujú vo svetových časopisoch a ich práce majú pomerne malý ohlas".
Slovenský systém vysokého školstva nie je ani sociálne spravodlivý - podľa Eurostatu študujú hlavne deti vysokoškolsky vzdelaných rodičov, kým náklady znáša celá spoločnosť. Zavedeniu školného, a tým aj platbe za kvalitu, sa však vysoké školy ubránili.
Navyše, študentom, podľa ARRA, na kvalite školy až tak nezáleží, a preto by sa dalo povedať, že školy sa len prispôsobili dopytu. Alebo je to naopak - školy si takýto dopyt vypestovali.
Zlé vzdelanie je zlou investíciou. Takže, priatelia, nohy na plecia a hybaj za hranice, stojí to za to - čakať na reformu slovenského školstva sa neoplatí. V školstve totiž platia iné pravidlá než v súkromnom sektore. Pravidlo číslo jeden znie: školy nie sú stavané pre zákazníkov (študentov), ale pre svojich zamestnancov. Preto ani viac rozpočtových peňazí pre školstvo neznamená automaticky aj viac kvalitného vzdelania. A čo je v súkromnom sektore platba, to je v školstve dobrovoľným darom.
Anton Marcinčin ekonómom Svetovej banky pre Slovensko.