Chorvátsko a Bulharsko vstúpili v júli do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II), ktorý býva označovaný za „čakáreň na euro“. V rámci neho sa ich meny môžu oproti euru pohybovať v rozmedzí maximálne plus-mínus 15 percent počas minimálne dvoch rokov.
Pokiaľ sa im to podarí (čo je vzhľadom na to, že obe krajiny udržujú dlhé roky oproti euru fixné kurzy, reálne) a krajiny naplnia aj ďalšie konvergenčné kritériá, tak môžu vstúpiť do eurozóny.
Čakanie na euro bude zrejme dlhšie ako dva roky. A to predovšetkým pri Chorvátsku, ktoré ani pred koronakrízou nespĺňalo kritérium maximálneho zadlženia 60 percent HDP, nieto ešte po nej (KE očakáva jeho rast zo 73,2 na 88,6 percenta). Pri Bulharsku zase panujú obavy o vývoj inflácie, keďže sa očakáva určitá konvergencia cenovej hladiny, ktorá je v krajine aktuálne v porovnaní s eurozónou zhruba polovičná.
Výhody a nevýhody eura
Zaujímavá je však iná vec – prečo majú tieto dve krajiny záujem prijať ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.