V polovici októbra sa v Bruseli rozhoduje, o koľko sa znížia emisie do roku 2030 oproti roku 1990. V súťaži o najväčšieho milovníka planéty nechce byť nikto pozadu. A tak keď šéfkomisárka von der Leyen navrhla 55-percentnú redukciu miesto pôvodnej 40-percentnej, europarlament sa nedal zahanbiť a navrhol rovno 60-percentné zníženie.
Znižovanie emisií v Európe bude mať na globálne otepľovanie relatívne malý efekt (EÚ tvorí len pätinu globálnych emisií) v relatívne vzdialenej budúcnosti. Zato efekt na hospodárstvo krajín bude rýchly a dramatický. Ako aj iné postsocialistické štáty má Slovensko istú štartovaciu výhodu. V 90. rokoch počas transformácie zanikla nemalá časť ťažkého priemyslu. Ten, čo prežil, výrazne zredukoval tvorbu emisií prechodom zo zastaraných technológií. Dnes tak Slovensko produkuje menej emisií ako v roku 1990. Ani zďaleka to nestačí. Ak máme splniť cieľ 60 percent, oproti roku 2018 budú musieť v nasledujúcej dekáde poklesnúť emisie zhruba o 32 percent.
Aké ľahké alebo ťažké bude toto dosiahnuť? Aj v tomto prípade platí ekonomické pravidlo, že najjednoduchšie úspory sa robia ako prvé. Slovenský priemysel znížil v období 2004 až 2014 emisie CO2 takmer o 25 percent. Aký veľký technologický priestor na znižovanie emisií ešte existuje? Na dosiahnutie cieľa 2030 nebude stačiť zavrieť elektráreň Nováky. Museli by sa zavrieť aj U. S. Steel, Slovnaft, Duslo, cementáreň v Rohožníku a elektráreň Vojany naraz. Inak povedané, ťažký priemysel by musel zo Slovenska odísť.
Samozrejme, Slovensko môže emisie znižovať nielen medzi veľkými podnikmi, ale aj v sektore služieb, domácností a verejnej správe. No v sektore domácností klesli emisie CO2 od roku 1995 len o 252 Gg, čo predstavuje dve percentá z objemu, ktorý by sme mali ušetriť do roku 2030. Aj tu platí, že nízko visiace ovocie (napr. zatepľovanie panelákov, prechod na zemný plyn) bolo z veľkej časti už obrané.
Momentálne to vyzerá tak, že sa rozhodne až v decembri a že prevahu má návrh Ursuly von der Leyen, teda posun cieľa zo 40 na 55 percent. Sme na to pripravení? Na jar schválená Nízkouhlíková stratégia Slovenska predpokladá pokles o 47 percent, dokument Moderné Slovensko už 53 percent. Zrozumiteľný zoznam opatrení s konkrétnym odhadom nákladov a dosahov na pokles emisií stále chýba. Emisie by sa mali znižovať s realistickými cieľmi a na základe analýzy prínosov a nákladov, ktorá nebude zaťažená ideológiou (napríklad že emisie nechceme, ale zavrieme aj jadro, lebo to sa nám tiež nepáči). A hlavne treba byť realisti a nechať si zdroje aj na adaptáciu krajiny na klimatické zmeny.