Mám nápad. Usporiadajme referendum o znížení daní na polovicu. Bohužiaľ, právnici ma upozorňujú, že to Ústava zakazuje. Správne, nik by nemal hazardovať s financiami štátu, lebo platiť minimálne dane a získavať maximálne benefity od štátu by mohli populisti ľahko zneužiť na úkor budúcich generácií.
Keď parlament schválil ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, bol to malý zázrak. Vznikla tak dlhová brzda aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Široký konsenzus na ekonomickú tému sa podarilo vyjednať tak, že sme ľavicu aj pravicu presvedčili, že schodok rozpočtu a dlh nemajú politické tričká a ideologicky ho neprifarbia pozmeňovákmi. Ľavica môže konsolidovať cez dane a pravica cez výdavky bez toho, aby hazardovali so životnou úrovňou budúcich generácií.
Odvtedy uplynulo už takmer desať rokov a prišlo aj viacero kríz. Teraz je na stole návrh na zmenu ústavného zákona, s myšlienkou „daňovej brzdy“, teda stropu pre dane (ako percento HDP). Považujem ju za veľmi nebezpečnú, lebo ide proti filozofii zákona a nabúrava ťažko dosiahnutý politický konsenzus. Na prvý pohľad je to dobrý nápad, v skutočnosti je to čistá ideológia. Ústavná väčšina by sa nemala zneužívať na politický boj. Mať 90 poslancov neznamená len mať moc, ale aj zodpovednosť.
Po prvé, úloha štátu v ekonomike je v samom jadre politického súboja. Určite by sa dnešným navrhovateľom nepáčilo, ak by ľavica s ústavnou väčšinou presadila výdavkovú brzdu, podľa ktorej by výdavky štátu nemohli klesnúť pod určitú hranicu. Lebo sociálne istoty. Alebo ústavnú garanciu nejakej výšky minimálnej mzdy. Nerobme zmeny ústavných zákonov, ktoré nemajú celospoločenský konsenzus.
Po druhé, ako definovať daňovú brzdu? Čo ak zlepšíme výber daní a porušíme tým ústavný zákon? Ako sa pozerať na dane a odvody, ktoré platí štát sám sebe (z miezd zamestnancov alebo investícií)? Komu ubližujú? Praktických otázok je mnoho a nie je ľahké dospieť s jasným konceptom.
Po tretie, aké číslo si vybrať? Koľko je veľa? Ak dáme číslo blízko súčasného stavu, pri ďalšej kríze a páde ekonomiky bude potrebné znížiť dane a zároveň konsolidovať. Okrem toho starnutie populácie bude prirodzene tlačiť výdavky na dôchodky a zdravotníctvo vyššie. Ak dáme hodnotu vysoko nad súčasný stav, tak je to len naozaj politická deklarácia, ktorá v budúcnosti môže dať zámienku opačnej strane barikády na znetvorenie celého zákona.
Daňová brzda, ako politický symbol, do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nepatrí. Brzdí akurát tak iné prospešné zmeny, ako napríklad dlho odďaľované výdavkové stropy.