Hitom januárových udalostí bola takzvaná vzbura malých investorov, ktorí koordinovanými nákupmi vyhnali ceny vybraných akcií do výšok a spôsobili straty mnohým hedžovým fondom, ktoré stávkovali na ich pokles.
Boj Dávidov s Goliášmi však vo februári už vyzeral menej idylicky – ukázalo sa, že do nákupov sa zapojili aj mnohí veľkí investori, ktorí pomohli potiahnuť akcie smerom nahor. Po strmom raste vybraných akcií prišiel ich strmý pád, mnohým malým investorom, ktorí sa do nákupov zapojili v neskoršej fáze, keď už akcie boli vysoko, tak ostal v ruke čierny Peter a oči pre plač.
Zaujímavý vývoj nabrali v novom roku úrokové sadzby. Tak americké, ako aj európske výnosy po mesiacoch poklesov otočili kormidlom a začali rásť. Tie americké výraznejšie – americký desaťročný dlhopis je už na úrovni 1,6 percenta ročne z novoročných 0,9 percenta. Európske náprotivky prešli polovicu cesty – vzrástli približne o 0,3 bodu na úrovne okolo mínus 0,2 percenta ročne.
Tento rast výnosov spustili očakávania, že masívne fiškálne stimuly (predovšetkým novej americkej administratívy) opätovne naštartujú infláciu. Nárast dlhodobých výnosov z hlboko negatívnych úrovní je v eurozóne potrebný na stabilizáciu a zlepšenie kondície finančného sektora. Európsky bankový sektor sa už roky potáca v slabých výsledkoch a záporné úrokové sadzby túto agóniu ešte zhoršujú.
Napriek tomu, že za posledných desať rokov zavreli európske banky tretinu pobočiek a znížili počet zamestnancov takmer o pätinu, ich finančné hospodárenie zaostáva za americkými bankami. Rast sadzieb však v minulých rokoch priniesol vždy korekciu na akciových trhoch, preto aj tentoraz prináša nervozitu medzi akciových investorov. Akciové trhy tak v závere mesiaca klesali naprieč regiónmi a februárové výsledky sa tak dostávali k nulovým či záporným hodnotám.
Pohľad na slovenský druhý pilier bude tentoraz zameraný na reakciu sporiteľov na výpisy, ktoré im DSS-ky poslali v januári. Ich súčasťou prvýkrát boli porovnania minulej výkonnosti garantovaných a negarantovaných fondov, výpočet prognózy nasporenej sumy či doživotného dôchodku. V prípade mladších sporiteľov sa prognóza robila aj alternatívne pre prípad, že by svoje úspory nasmerovali do rizikových fondov. Tak minulá výkonnosť, ako aj prognózy vychádzali rádovo lepšie pre rizikové negarantované fondy.
Sám som bol zvedavý, ako sporitelia na tieto čísla zareagujú a či prehodnotia rozloženie svojich úspor smerom k rizikovejším fondom. Kto však čakal masový exodus z garantovaných nízko výnosných fondov, ostane sklamaný. Sporitelia sa síce presúvajú, no množstvo prestupov je porovnateľné s minulými rokmi.
Každý rok po odoslaní výpisov a s nimi spojenou kampaňou sa DSS-kám podarí presunúť časť úspor sporiteľov do rizikovejších fondov. Práve nevhodné rozloženie úspor je dlhodobým nedostatkom druhého piliera. Osveta a diskusia o vhodnosti rizikovejších investícií je intenzívna a jednohlasná od správcov úspor aj odbornej obce. No na zásadnejší dobrovoľný presun úspor to nestačí. A výrazne tomu, zdá sa, nepomohli ani prognózy vo výpisoch.