Slovensko stojí pred historickou príležitosťou svojho rozvoja. Európska únia je pripravená otvoriť stavidlá financovania rozvoja prostredníctvom dvoch rôznych mechanizmov. Na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti je pripravených viac ako šesť miliárd eur. Okrem toho nové eurofondy prinesú navyše takmer dvojnásobok tejto sumy. Tieto obrovské zdroje sú určené na rozvoj Slovenska. Európska únia nám určila rámce, v ktorých by sme sa mali hýbať, pokiaľ chceme tieto zdroje efektívne využiť, respektíve sa k nim vôbec priblížiť.
V prvom rade zameranie týchto obrovských zdrojov je potrebné diskutovať s domácimi aktérmi. Jednoducho povedané, nemá ísť o rozhodnutie politikov, ale je potrebné zohľadniť očakávania prostredia. V tomto smere je plánovanie tradičných eurofondov priam ukážkou, ako by malo zapojenie spoločnosti do plánovania vyzerať. Na druhej strane plán obnovy je ako povestná Columbova žena. Nikto ju nevidel, ale všetci o nej hovoria.
Plán obnovy a eurofondy treba vnímať ako prepojené nádoby. Oba by sa mali vzájomne dopĺňať. Z hľadiska donora, teda EÚ, je nevyhnutné zabrániť duplicitám. Určite je preto neprijateľné, aby oba mechanizmy financovali tie isté aktivity a vzájomne si konkurovali. Práve naopak, mali by sa vzájomne dopĺňať a identifikovať synergie a komplementarity.
Práve preto by nemal byť nastavený tak, že bude zachraňovať celé Slovensko na jeden šup a vo všetkých oblastiach. Mal by sa zamerať na vybrané kľúčové oblasti, kde bude možné dosiahnuť systémové štrukturálne zmeny. Potenciál šesťmiliardovej alokácie by sa nemal drobiť na množstvo odťažitých, aj keď tematicky relevantných projektov.
Pri plánovaní treba zohľadniť skutočnosť, že rozpočet plánu obnovy musí byť minutý oveľa skôr v porovnaní s novými prichádzajúcimi eurofondmi. Nahráva tomu aj fakt, že plán obnovy bude administratívne oveľa jednoduchší ako klasické eurofondy, aj keď treba povedať, že tu dlhodobo dochádza k pozitívnym zmenám.
Plán obnovy však treba vnímať aj ako predpolie pre efektívnejšie čerpanie eurofondov, ktoré umožnia financovať ďalšie oblasti. EÚ nám ponúka aj riešenia, kde hľadať spoločné východiská pre nastavenie oboch zdrojov financovania. Pre efektívne čerpanie eurofondov určila tzv. základné podmienky. V prípade napríklad výskumu a vývoja, inovácií, rozvoja malých a stredných podnikov je ňou nastavenie komplexnej Stratégie inteligentnej špecializácie. Práve táto stratégia by sa mala stať základom nielen pre budúce eurofondy do roku 2030, ale aj „columbovský“ Plán obnovy a odolnosti. Mala by určiť logiku smerovania obrovských zdrojov tak, aby sme naozaj dosiahli výrazný pokrok, ktorý zvráti vývoj Slovenska k lepšiemu. Len v režime synergického nastavenia oboch zdrojov financovania budeme schopní presvedčiť EÚ o zmysluplnosti cieľov, ale aj našej schopnosti ich efektívne investovať.
Slovensko stojí pred historickou príležitosťou svojho rozvoja. Až história ukáže, ako sme ju dokázali využiť.