V ostatnom čase si kladiem otázku, či neprichádza k hlúpnutiu našej populácie.
My, čo sme už dostatočne dospelí a máme veľkú časť životnej dráhy za sebou, cítime to všeobecné hlúpnutie na vlastnej koži. Hlupákov bolo a bude vždy viac ako ne-hlupákov. A vo všetkých vrstvách spoločnosti, bez ohľadu na vzdelanie.
Niektorí škodia iba sebe, niektorí iba iným, ale sú aj takí, čo škodia aj sebe, aj iným. Je veľmi ťažké potvrdiť to aj objektívnymi dátami, lebo metodiky na zisťovanie úrovne múdrosti neexistujú.
Údaje zo záverečných hodnotení absolventov škôl sú na niečo takéto nepoužiteľné. Jednak sa stále menia, jednak odrážajú ciele jednotlivých typov škôl, a hlavne nie sú schopné vystihnúť, ako získané vedomosti a zručnosti bude absolvent schopný použiť v praxi.
V materiáloch o vzdelávaní, aj v každom programovom vyhlásení vlády v kapitole o vzdelávaní, sa hovorí o systéme celoživotného vzdelávania. Mali by sme byť teda svedkami toho, že počas celého života sa úroveň vzdelania jednotlivcov postupne zvyšuje. Pociťujeme však presný opak.
Prikláňam sa k názoru, že toto postupné hlúpnutie populácie prebieha niekoľko desaťročí, podobne ako trvá náš prechod ku kapitalizmu.
Podľa oficiálnej doktríny liberálneho kapitalizmu je totiž vzdelanie individuálnou záležitosťou. Všeobecné vzdelávanie je len náklad, ktorý si vyžaduje nepopulárne vyberanie daní. To by podľa predstáv liberálnych kapitalistov malo byť čo najnižšie. Nikto nebráni jednotlivcovi, aby sa vzdelával. Liberáli, ktorí manifestujú čo najmenej štátu, by však radi minimalizovali aj náklady na vzdelávanie. Už od poskytovania učebných pomôcok, cez platy učiteľov, až po snahu vzdelávanie spoplatniť.
Okrem tejto nákladovej otázky je pre liberálny kapitalizmus zbytočné, aby ľudí učil robiť si vlastné uzávery a vôbec premýšľať. Spôsob života je v liberálnom kapitalizme konzumný, nie tvorivý. Aj informácie a názory by mali ľudia len konzumovať, nie tvoriť. Kto sa snaží tvoriť si vlastný názor, je prinajlepšom na smiech ostatným. V modernom jazyku sa takýmto ľuďom hovorí konšpirátor.
Aj ľudia sami túto hru prijali. Keď niekto chce povedať, že si niečo domyslel z indícií, povie „teraz trochu konšpirujem“. Konzumného človeka táto spoločnosť vychováva k tomu, aby bral, čo je na pulte, alebo neobťažoval vlastnou tvorbou. Len čo je alternatívou voči liberálnej demokracii. Riadená demokracia ,
alebo vodcovská generácia. Toto je zásadná otázka, lebo nestačí len kritizovať, ale mali by sme ponúkať alternatívu.
Čo s tým, aby sme nezahynuli na beznádej? Pestujme múdrosť a odbornosť zo všetkých síl. Pripúšťam že ak v tomto boji podľahneme, ale ak do toho dáme všetko, nebude v tej prehre žiadna hanba.
A na záver si pomôžem parafrázou Descartesovho výroku Myslím, teda som. Nezabúdajme, že ak premýšľame, tak sme niečo viac ako len konzumujúci prežúvavci.