Ak chceme byť úprimní, zažívame strašné časy. Pred dvoma rokmi to vyzeralo ako v rozprávke. Hospodársky rast, veľká spotreba, veľa peňazí na trhu, nízka inflácia Každý už zabudol na deväťdesiate roky. Mladí kupovali byty na lacné hypotéky, dve, tri autá v rodine bola samozrejmosť, cestovky nestíhali, veď v lete k moru, v zime lyžovačka.
A zrazu bolo všetko inak. Pandémia nás udrela do brucha. Zrazu sme sedeli doma a čakali, kedy môžeme nabehnúť na stery. Potom prišlo trošku nádeje: leto, slnko, masky dole, a potom nás opäť rýchlo poslali domov.
A už sme sa nedočkali ani povinného testovania, zobrali nám ho, dodnes nevieme prečo, veď sme boli naň takí hrdí – svetová jednotka! Pripomeniem kompetentným, aby sme nezabudli všetky opatrenia ponechať, nechceme už byť neobmedzovaní.
Nech ostanú naďalej masky, svadby a diskotéky maximálne pre 25 ľudí a na omšiach nech je zase ticho, nech zakážu spev znova. Chceme, aby ste nás ďalej trestali.
A teraz vojna. Znovu úder. Nevieme kedy, ale vojna sa skončí, ako to bolo vždy v histórii. Táto asi nebude mať víťaza, ale veľa postihnutých. Európa sa zlomí a priepasť bude hlboká a ťažko priechodná. Na jednej strane my, zjednotená Európa, bohatá a hrdá na hodnoty, a na druhej strane urazené Rusko. Na jednej strane ekonomiky závislé od energií a surovín, na druhej strane krajina bohatá na suroviny, ale hľadajúca svoje trhy v Ázii.
Európa bude nútená hľadať zdroje inde, čo bude nákladné a neisté. Aby sme mohli Európu zásobovať energiami z iných trhov sveta, musíme vybudovať nové logistické cesty, ako sú plynovody, ropovody, terminály, skladovacie nádrže. Naučiť sa obchodovať na trhoch, kde nie sú dlhodobé zmluvy na plyn alebo ropu. Musíme však už vopred vedieť, že to bude nákladné a bude to trvať roky. Dovtedy sa budeme musieť obmedziť. Spotreba bude klesať, a preto rast ekonomík bude výrazne nižší, začneme chudobnieť. Či západná alebo stredná Európa viac alebo všetci rovnakým tempom, je otázne.
Ľudia budú nespokojní a podľa toho budú aj voliť. Keď sa začala migračná kríza, bolo mnoho politikov, ktorí podporovali otvorenie hraníc. Dnes si ich už nepamätáme, sú zabudnutí, lebo voliči si mysleli niečo iné ako oni.
Možno po rokoch ekonomického úpadku budú voliči hľadať vinníkov, budú chcieť iných, silnejších vodcov a obetujú aj demokraciu. Veď počas pandémie sme si už zvykli na to, ako byť poslušní, splniť zbabelé nariadenia, žiť kvázi v demokracii. Ako hovoril môj veliteľ roty: „Vpred.“
Oszkár Világi, predseda predstavenstva Slovnaft