Daniel KollárPavol Funtál
StoryEditor

Bublina na úrokovom trhu

14.04.2022, 00:00
Dnes majú domácnosti požičaných na bývanie raz toľko ako na jar 2016 a priemerná cena nehnuteľností sa zvýšila o viac ako dve tretiny.

Takto z jari sa na tomto mieste rád vraciam k téme úrokov, na pripomenutie začiatku hypotekárnej bitky, ktorá sa odštartovala v marci 2016 a ceny hypoték stlačila z priemerných 2,5 percenta na súčasné zhruba jedno percento. Zakaždým som si hovoril, že nižšie to už nejde. Pretože mať zrazu jedny z najlacnejších hypoték v Európe nemá žiadne ekonomické opodstatnenie v podobe výrazného zlepšenia bonity obyvateľstva a podobne.

No hypotekárna bitka hnaná silným konkurenčným bojom rozvírila naše vody, hýbala ziskovosťou sektora nadol a cenami nehnuteľností, ruka v ruke s ich rekordným nedostatkom na trhu, smerom nahor. Dnes majú domácnosti požičaných na bývanie ešte raz toľko prostriedkov ako na jar 2016 a priemerná cena nehnuteľností sa zvýšila o viac ako dve tretiny.

Nadnesene by sme mohli povedať, že na úrokových sadzbách sme mali bublinu, lebo boli na úrovni, ktorá nekorešpondovala s ekonomickými fundamentmi. Teraz vidíme postupné zvyšovanie sadzieb na úroveň, ktorá viac koreluje s ekonomickým vývojom z dôvodu rastúcej ceny zdrojov na trhu. Teda ceny peňazí, ktoré si banka požičiava, aby mohla ďalej požičiavať. Ako príklad si môžeme vybrať päťročné eurové úrokové swapy.

Kým zhruba pred rokom boli 25 bodov pod nulou, dnes sa už blížia k úrovni 1,25 percenta. Rozdiel je teda asi 150 bodov. Rast ceny peňazí na trhu môžeme dobre vidieť aj na úročení štátneho dlhu. Ten pri predaji 14-ročných štátnych dlhopisov vlani v novembri akceptoval výnos do splatnosti zhruba 0,37 percenta, zatiaľ čo teraz v marci to bolo už 1,67 percenta.

Toľko k číslam a „úrokovej bubline“. Na bublinu, tentokrát realitnú, a na jej potenciálne riziko správne upozorňuje regulátor. Pri takom výraznom raste cien nehnuteľností, ktorý nie je dobiehaný paralelným rastom platov, je otázka, či je bublina logická.

Treba si však uvedomiť, že ceny bývania rastú rýchlo nie z dôvodu špekulácií. Stále tu máme veľmi silný dopyt po nehnuteľnostiach, ale rekordne nízku ponuku, čo je jeden zo zásadných ťahúňov ich rastu. Ťahané sú aj vysokou infláciou a zdražovaním stavebných materiálov.

Samozrejme, ak by ďalej pokračoval prudký dvojciferný rast, nebolo by to dobré. Postupný rast sadzieb, ktorý však stále ani zďaleka nedosahuje úrovne okolitých krajín, ako napríklad 4,5 percenta v Česku, by do istej miery mohol byť jednou z bŕzd ich rastu. Ale nie prepadu.

Koniec koncov, potreba zabezpečenia vlastného bývania je u nás mimoriadne dôležitá, čo potvrdzujú aj európske porovnania. Podľa tých máme hneď po Rumunsku druhú najvyššiu mieru vlastníctva nehnuteľností a jednu z najvyšších mier spolužitia mladých dospelých s rodičmi v jednej domácnosti.

01 - Modified: 2022-11-16 23:00:00 - Feat.: - Title: Riaditeľ ČSOB Daniel Kollár: Nepredpokladám, že úroky porastú o viac než percento 02 - Modified: 2022-11-18 14:36:34 - Feat.: - Title: Hypotéku na 80 percent hodnoty domu nedostane každý 03 - Modified: 2022-11-09 22:00:49 - Feat.: - Title: Poľská centrálna banka ponechala základný úrok na 6,75 percenta, už druhý krát ho prudkom zvyšovaní nemení 04 - Modified: 2022-11-03 13:06:42 - Feat.: - Title: Británia zvýšila základný úrok o 0,75 percentuálneho bodu, najviac za 33 rokov 05 - Modified: 2022-11-02 18:36:24 - Feat.: - Title: Fed opäť zvýšil referenčnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu
menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare, menuAlias = komentare, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
19. november 2022 07:55