Slovenské médiá široko komentovali rozsudok Medzinárodného súdu v Haagu o Kosove a všetky písali či hovorili, že súd potvrdil legálnosť vzniku Kosova z hľadiska medzinárodného práva. Pokračovali, ako bude ďalej napredovať proces uznávania Kosova a ako by sa k nemu malo pridať Slovensko. Žiadne nenapísalo, že výrok o legalite vzniku Kosova je len polovica pravdy o rozsudku haagskeho súdu.
Súd oprel výrok o legalite vzniku Kosova o právnu úvahu, že medzinárodné právo neupravuje okolnosti či podmienky vyhlásenia samostatnosti štátu. Každý môže vyhlásiť, že "chce" byť samostatný. Keď to vyhlási, neporuší medzinárodné právo. Možno vnútroštátne poruší, ale medzinárodné nie. Keď teda Kosovo vyhlásilo samostatnosť, neporušilo medzinárodné právo. Druhá otázka znie, či sa "štát", ktorý vyhlási samostatnosť, stane subjektom medzinárodného práva. V tejto otázke súd nepotvrdil status Kosova. Experti na medzinárodné právo poukazujú, aký jemný kompromis rozsudok predstavuje. Na jednej strane súd povedal, že vyhlásenie samostatnosti neporušilo medzinárodné právo, ale na druhej strane nepovedal, že odtrhnutie sa od Srbska bolo legálne. Taktiež povedal, že Kosovo je sub-suverénne a jeho medzinárodnoprávna subjektivita nie je vecou súdu, ale vecou štátov, ktoré ho za také uznajú. Čiže rozhodovanie štátov - vrátane Slovenska - či uznajú Kosovo, je ich výlučnou vecou a rozsudok z Haagu slobodu ich rozhodnutia žiadnym spôsobom neobmedzuje. Toľko k rozsudku z Haagu. Poznamenávam, že všetky informácie sú z novín New York Times.
Štáty prijímajú rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní iného - nového štátu aj na základe zhodnotenia svojich záujmov. Je nepochybné, že strategickým partnerom pre Slovensko na západnom Balkáne je Srbsko, nie Kosovo, ani malé alebo veľké Albánsko. Je správne, ak pri našom rozhodovaní o uznaní či neuznaní Kosova berieme ohľad na postoj Srbska. Nevieme, kedy budeme my potrebovať priaznivý postoj Srbska k záujmom Slovenska.
Autor je advokát a bývalý predseda vlády SR.