Včera boli iba zatracovaní, dnes sú už národní hrdinovia. Včera iba kopali do lopty, dnes už kopú za celé Slovensko. Včera patrili iba smiešnemu Slovenskému futbalovému zväzu, v lepšom prípade FC Liverpool, dnes už patria neodmysliteľne do novodobých dejín samostatného štátu. Aj keď mali z pekla šťastie, aj keď neboli vždy lepší ako súper, aj keď sme na nich ešte všetci pred rokom totálne kašlali, dali nám niečo, čo tejto krajine a tomuto národu na medzinárodnej scéne za posledné roky zúfalo chýbalo: ÚSPECH.
Na rozdiel od nás to nevzdali: aj keď párkrát zakopli. Na rozdiel od nás mohli veriť svojmu lídrovi: Vlado Weiss ich nezhadzoval, ale snažil sa im rozumieť. Na rozdiel od nás iba netárali o akejsi vízii krajiny: oni ten svoj malý veľký cieľ dosiahli. Na rozdiel od veľkého sveta politiky a biznisu: tam sú často jediným cieľom parlamentné voľby.
Takáto motivácia sa nedá zaplatiť trinástymi dôchodkami, zvýšením minimálnej mzdy, mladomanželskými pôžičkami, šrotovným či lepšími platmi úradníkov. Tento výsledok nemôže zakryť ako figový list zadlžovanie ľudí, hromadné prepúšťanie a rozkrádanie štátu v mene dobrých reforiem, respektívne národno-štátnych záujmov. Tento úspech nemôže vymazať úplne všetko: Slovákov a firmy, ktoré svet už dobyli, ale ani bezmenných ľudí, ktorí s týmto štátom bojujú na ihriskách súdnych prieťahov, úradníckej šikany či sprostej korupcie.
Vladimír Weiss starší to už v malom raz dokázal, keď Artmedia šokovala futbalovú európsku elitu. Teraz šokoval svet, a všetci tí, čo im bol doteraz ukradnutý, sa rýchlo k nemu a jeho výsledkom budú hrdo hlásiť... a fotiť. Pre našu psychogienu však bude vždy lepšie, ak na tých plagátoch v detských izbách bude svietiť aspoň on, keďže Miroslav Trnka z Esetu (náhodný príklad za všetkých ostatných) podobné šťastie mať zrejme nikdy nebude. Pár kilometrov na juh od poľského Chorzówa sa vlastne od šťastia zatiaľ príliš neplakalo.
Ale tie slzy Weissa a spol. nejaký význam predsa len mali. Ukázali ostatným, čo znamená hrdosť, sebavedomie, jednoducho všetko, čo takmer zhorelo pri honosných vatrách zvrchovanosti a spľaslo pri vtipoch na oslavách MDŽ. Tí chalani nám ostatným ukázali, že veriť sa oplatí. A z toho, čo dosiahli, sa môžeme aspoň na chvíľu tešiť naozaj všetci. Ich totiž čaká Južná Afrika, ale nás... naše staré dobré Slovensko.
Peter Vavro, šéfredaktor HN Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.