Moji obľúbení hrdinovia, traja pátrači Alfreda Hitchcocka, kedysi úspešne vyriešili Záhadu zmenšujúceho sa domu. V uplynulých mesiacoch som si na nich často spomenul. Pokúšali sme sa rozlúštiť nepríjemné prekvapenia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty.
Jeden problém je dlhodobý. Najvyššiu efektívnu sadzbu DPH – zjednodušene, úspešnosť výberu – sme dosiahli v roku 2004, v roku daňovej reformy a vstupu do Európskej únie. Potom postupne klesala. Dnes po očistení o zmeny zákonov vyberáme z jedného eura spotreby len 75 percent toho, čo pred 10 rokmi.
Druhý problém sa prejavil len nedávno. V druhej polovici roka 2011 sa zdalo, že sa situácia stabilizuje, no čakalo nás nepríjemné prekvapenie. Predpoveď výberu DPH z konca roku 2011 sme museli neustále upravovať nadol. V celom roku 2012 dopadla nakoniec o 440 miliónov eur horšie, než schválil minulý parlament v rozpočte. Spotreba domácností za to nemohla, vďaka jej rastu sme mali vybrať o čosi viac. Zmiznutie 10 percent najvýznamnejšej slovenskej dane je makroekonomický problém, pustili sme sa preto do pátrania.
Viac než polovica prepadu bola ilúziou. Daňové účtovníctvo štátu je založené na jednoduchých predpokladoch o tom, do ktorých období sa majú priradiť hotovostné platby podnikateľov a finančných úradov. Nadmerné odpočty – príliš vysoké platby dane, ktorú štát vracia podnikateľom – sa napríklad započítajú 3 mesiace dozadu. Zaplatené v marci do predchádzajúceho decembra, v apríli do januára, v auguste do mája. Toto pravidlo nie je vždy realistické, no za štandardných okolností sú rozdiely minimálne.
Na prelome rokov 2011 a 2012 boli okolnosti mimoriadne neštandardné. Finančná správa postupne predlžovala priemerné trvanie vracania DPH, čo opticky zlepšovalo jej hotovostný výber. Finálna prognóza verejných príjmov v rozpočte 2012 bola preto založená na nesprávnych číslach. IT prekážky pri vracaní dane začiatkom roka 2012 navyše spôsobili, že platby často prebehli až v apríli alebo neskôr. Čo podľa platného pravidla palca (3 mesiace dozadu) nafúklo rok 2011 na úkor roku 2012. Takto dokážeme vysvetliť viac než polovicu nepríjemného prekvapenia – 240 miliónov eur. Nestratili sa, boli vykázané v zlom roku.
Troch pátračov priviedlo dvadsať obrazov menšieho a menšieho domu k inému, veľmi cennému objavu. My sa po rozlúsknutí vážnych účtovníckych chýb môžeme sústrediť na vyriešenie dlhodobej záhady.
Autor je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR