Začiatkom prvej vlny pandémie sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vypracovať víziu rozvoja regiónov, znížiť regionálne rozdiely a zvýšiť ochranu životného prostredia efektívnym využívaním fondov EÚ vrátane zostávajúcich prostriedkov z programového obdobia 2014 – 2020. Vláda sa zaviazala zlepšiť prístup k verejným službám v regiónoch a podporovať vybrané odvetvia. Špeciálny dôraz kládla na menej a najmenej rozvinuté okresy. Výraznú koordinačnú úlohu dostalo nové ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vrátane koordinácie prechodu na vzdelanostnú spoločnosť.
Vláda sa zaviazala analyzovať zmenu územnosprávneho členenia ako súčasti štrukturálnej reformy verejnej správy s cieľom posilniť rozhodovacie právomoci existujúcich štruktúr samospráv a posilniť ich kompetencie vo financovaní regionálneho rozvoja. Chcela urobiť audit kompetencií a financovania samosprávy a navrhnúť nový model usporiadania a financovania verejnej správy.
Súčasťou vyrovnávania regionálnych rozdielov mala byť podpora vzdelávania a prípravy na trh práce marginalizovaných rómskych komunít vrátane poskytovania poradenských a servisných služieb a využívania nástrojov sociálnej ekonomiky.
Tieto záväzky si vláda schválila 17. apríla 2020. A hneď 5. mája 2020 jej viceguvernér Národnej banky pripomenul, že ak chceme obnoviť dobiehanie vyspelého sveta, musíme prijať zásadné štrukturálne reformy „s cieľom skvalitniť vzdelávanie, posilniť inovačnú kapacitu v progresívnych oblastiach, zlepšenie podnikateľského prostredia a verejných inštitúcií“.
Začiatkom júla 2021 treba pripomenúť, že štrukturálne reformy neprinesú ovocie, ak ich nepredbehne hlboká reforma regionálnej politiky. Bez dobrej správy spoločnosti väčšina aj dobre mienených reforiem je totiž odsúdená na neúspech. Moderná ekonomika už nejaký piatok vo vyspelých štátoch funguje na úrovni regiónov, aglomerácií a miest; nie na úrovni centrálnej vlády. Po druhé, regionálna politika si vyžaduje skutočné prenesenie rozhodovania na úroveň regiónov a dokonca aj novú definíciu regiónov a vzťahov medzi ich jednotlivými úrovňami.
Zatiaľ to teda vyzerá tak, že nič nebude, ani jedno, ani druhé, a dôvodov sa dá menovať tisíc vrátane tápania nového MIRRI. To by nás však nemalo zastaviť jednak v pripomínaní prijatých záväzkov vláde a jednak vo vypracovaní reformy regionálnej politiky. Ktorá sa, mimochodom, môže začať aj tým, že najprv si urobí poriadok centrálna vláda vo svojich sieťach okresných, obvodných a krajských inštitúcií.