V súvislosti s blížiacimi sa európskymi voľbami čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že európska integrácia ide príliš ďaleko a obmedzuje ľudí i podniky. Niektorí odporúčajú, aby sa Európska únia vrátila k svojim začiatkom. Únia mala pôvodne za cieľ zmieriť historických nepriateľov a zabezpečiť mier v Európe. V tom bola európska integrácia úspešná a dnes si už vnútri EÚ nevieme predstaviť vojenský konflikt. Integrácia nám však priniesla oveľa viac: jednotný trh, spoločnú menu, garanciu základných práv a mnohé iné. Európska únia pôvodne nemala ani kohéznu politiku, ktorá Slovensku prináša značný prospech.
Jeden trh chce pravidlá
Dobrým príkladom postupného zlepšovania fungovania únie je jednotný trh. Z voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb profitujú aj slovenskí občania a podniky. Viac ako 80 percent nášho exportu smeruje na európske trhy, v EÚ študujú, pracujú a podnikajú tisícky Slovákov. Jednotný trh však nemôže fungovať bez pravidiel a inštitúcií, ktoré sledujú ich dodržiavanie. Je výhodnejšie mať spoločné pravidlá pre celú úniu, a nie spleť 28 národných pravidiel.
Jednotný trh pritom ešte stále nie je úplne dobudovaný. Napríklad telekomunikačný či trh so službami. Sú to oblasti, kde dobudovanie trhu prináša jasné výhody – napríklad odstraňovanie poplatkov za roaming alebo medzinárodné hovory. Sú to aj bezpečnejšie a lacnejšie medzinárodné bankové transakcie a jednoduchšie nakupovanie cez internet.
Mnohokrát sú výhrady k regulácii postavené na mylnom presvedčení, že všetky problémy vyrieši „neviditeľná ruka trhu“. Trh však nie je všeliekom na všetky problémy, ktorým spoločnosť a ekonomika čelia. Osobitne to platí v prípadoch, keď ide o spoločensky zodpovedné podnikanie, ktoré nie je len o zisku, ale pri ktorom má byť zabezpečená aj ochrana životného prostredia, zdravia či spotrebiteľa.
Váha Európy
Súhlasím s tým, že nie každá otázka si vyžaduje riešenie na európskej úrovni. Avšak je veľa oblastí, v ktorých spoločné riešenia prinášajú prospech celej Európe. Či už sú to spoločné európske práva, podpora slabším regiónom, boj proti cezhraničným daňovým podvodom, spoločná kontrola vonkajších hraníc únie, riešenie vplyvov klimatických zmien, podpora vzdelávania či vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí. Príkladom môže byť aj budovanie bankovej únie, ktorá má zabezpečiť, že za chyby bánk nebudú platiť bežní ľudia.
Európa má väčšiu váhu práve tam, kde sa členské štáty rozhodli užšie spolupracovať a dať európskym inštitúciám silnejšie právomoci. Či už je to obchodná politika, kde EÚ hrá prvé husle vo svetovom obchode alebo v oblasti hospodárskej súťaže. Európska komisia zasahuje tam, kde podniky nerešpektujú pravidlá alebo zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu.
V mnohých oblastiach je potrebné urobiť nápravu a za závažné protisúťažné delikty dať aj miliardové pokuty. Tak to bolo aj pred????týždňami, keď Európska komisia udelila viacerým bankám pokutu 1,7 miliardy eur za manipuláciu sadzieb LIBOR a EURIBOR. A práve prínos tejto činnosti, ktorá odradí firmy od kartelov a zneužívania dominantného postavenia na trhu, sa dá len ťažko vyčísliť.
Zapojiť sa do tvorby
Ako každá regulácia, tak aj tá európska ovplyvňuje podniky. Návrhy nových pravidiel sú však reakciou na existujúce problémy, podnety od občanov, spotrebiteľských organizácií a podnikov. Významným princípom tvorby európskej legislatívy je jej otvorenosť.
Európska komisia síce prichádza s návrhmi, avšak len po dôkladnej analýze situácie a debate s odborníkmi. Do diskusie sa môžu zapojiť aj občania EÚ či záujmové združenia. Následne o návrhoch diskutujú zástupcovia členských krajín a Európsky parlament. Prijaté pravidlá tak nie sú samoúčelným či svojvoľným nápadom euroúradníkov, ale výsledkom transparentného a demokratického procesu.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR