V sobotu mali slovenskí občania už tretiu príležitosť zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu a prostredníctvom svojho hlasu ovplyvniť dianie v „Bruseli“. Voľby boli významné aj preto, že váha Európskeho parlamentu neustále rastie. Priamo volený parlament zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe európskych politík a má rovnaké slovo ako národné vlády v takmer všetkých oblastiach európskej legislatívy.
Vzdialené rozhodnutia
Európsky parlament má kľúčovú úlohu aj pri zostavovaní Európskej komisie. Politická reprezentácia, ktorá vznikne ako výsledok týchto volieb, bude v nasledujúcich piatich rokoch určovať smerovanie celej Európskej únie. Voľby boli preto aj šancou pre ľudí podieľať sa na riadení Európskej únie. Hlasy odovzdané v týchto voľbách neboli zbytočné.
Slováci sú ešte stále voči Európskej únie naladení pozitívnejšie, ako je priemer, ale už omnoho menej ako pred začiatkom krízy. Dôvody sú rôzne: od negatívnych dôsledkov krízy, celkovej nálady v spoločnosti až po účasť na záchrane krajín najviac poznačených krízou alebo pocit, že nás nadmerne zaťažuje bruselská byrokracia. Do značnej miery na to vplýva aj rozšírené presvedčenie, že rozhodnutia sa prijímajú na úrovni, ktorá je od ľudí príliš vzdialená. To všetko malo vplyv aj na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Ľudia sú frustrovaní aj z toho, že únia neplní ich očakávania. Mnohokrát sú však tieto očakávania prehnané. Ľudia chcú viac, než môže európsky politický systém poskytnúť. Od únie očakávajú riešenia aj v oblastiach, kde sú právomoci únie minimálne, či už ide o fungovanie súdneho systému, kvalitu verejnej správy, zdravotníctvo, alebo sociálne zabezpečenie.
Kríza zastavila rast
Pre Slovensko bolo posledných desať, dokonca by som povedal pätnásť rokov mimoriadne úspešných aj vďaka Európskej únii. Najmä v prvých rokoch po vstupe si ľudia zvykli, že situácia sa stále zlepšovala a Slovensko hospodársky výrazne rástlo. Vstupom do schengenského priestoru sme získali ešte väčšiu slobodu pohybu a prijatie do eurozóny prinieslo ďalšie konkrétne výhody. Ale vplyvom krízy, ktorá v roku 2009 spôsobila Slovensku výrazný hospodársky prepad, sa zlepšovanie životnej úrovne zastavilo a to prinieslo viac skepsy.
Poukazovanie na európske výhody už mnohí považujú za nudné, samozrejmé, možno až obohraté. S oveľa väčším záujmom vnímajú príbehy o zakrivených uhorkách a vysávačoch. Nie sú to hlavné problémy Európy, ale značne ovplyvňujú zmýšľanie ľudí. Kontroverzné pravidlá sa prezentujú ako absurdný výsledok chybného „bruselského“ systému. Riešením je lepšia tvorba práva a spoločná zodpovednosť za schválenú legislatívu. Nielen zo strany európskych inštitúcií, ale aj národných vlád a parlamentov.
Bezpečnostná hrozba
Hlavné výzvy Európskej únie sú však iné. Je to najmä riešenie krízy, vysoká nezamestnanosť, problémy s konkurencieschopnosťou a teraz hlavne situácia na Ukrajine. To, čo sa deje na východ od nás, je najväčšou bezpečnostnou hrozbou od pádu berlínskeho múru. Hospodárska kríza a vývoj na Ukrajine opäť potvrdzujú, že hlavné ciele vzniku Európskych spoločenstiev, mier a prosperita, sú pre nás naďalej aktuálne a dôležité. Nie sú samozrejmé a je stále potrebné pracovať na ich zabezpečení.
Na to, aby Európska únia plnila svoje ciele a mala väčšiu váhu vo svete, musí byť súdržnejšia. Únia je výnimočný projekt a má solídny základ, na ktorom sa dá stavať. Záleží na všetkých aktéroch vrátane Európskeho parlamentu, aby ho spoločne urobili ešte lepším. Len tak môže Európska únia nájsť účinné riešenia na problémy, ktorým čelíme teraz, ale aj na tie, ktoré prinesie budúcnosť. A na to potrebuje aj silnejšiu podporu od svojich občanov.