Staronový ministerský predseda Spojeného kráľovstva David Cameron má po voľbách v rukách poslaneckú moc, ktorá prekvapila všetkých. Vrátane samotnej Konzervatívnej strany. Plán je však jasný – spustiť seriózne medzinárodné rokovanie o reformách v Európskej únii. A hoci je v lotyšskej Rige oficiálne summit východného partnerstva, ktorý by sa mal zaoberať otázkami krajín východnej Európy, otázka reforiem a britského referenda bude na poprednom mieste. Britský minister zahraničia Phillip Hammond oficiálne vyhlásil, že cieľom je dosiahnuť dohodu s EÚ čo najskôr.
Tri záujmové bloky
Ak sa ju podarí iniciovať, prípadnú zmenu sotva budú diktovať len britskí politici. V EÚ sú tri vágne definované bloky krajín volajúce po zmenách. Rozpočtoví eurojastrabi na čele s Nemeckom chcú prísnejšie (a tentoraz už naozaj aj vymáhané) rozpočtové pravidlá, ktoré zabránia vyjedaniu spoločného eurokoláča. Francúzska skupinka si predstavuje viac „solidarity“, teda väčší rozpočet EÚ, spoločné investičné fondy či zdieľané sociálne schémy. Británia by chcela prečesať bruselskú byrokraciu. Ale rada by konečne videla aj dobudovaný spoločný trh pre služby, jasné rozdelenie európskych a národných kompetencií či možnosť pre nečlenov eurozóny brániť sa proti spoločnému postupu eurobloku. V tom môže počítať aspoň s čiastočnou podporou krajín ako Dánsko, Švédsko či Poľsko. Samozrejme, vo vzduchu visí aj jedna zásadná otázka: reformovať samotné Zmluvy o EÚ, alebo sa pohybovať v existujúcom rámci?
Ku Cameronovi smeruje už aj prvá načiahnutá ruka. Nemecký minister financií Schäuble vyhlásil, že si vie predstaviť skombinovanie krokov potrebných na zabezpečenie budúcnosti eurozóny a britských požiadaviek na rozsiahlu reformu EÚ. Tým nepriamo naznačil, čo je druhou neoficiálnou, ale asi najhlasnejšou témou štvrtkového stretnutia v Rige.
Grécky premiér Tsipras chcel zo summitu spraviť ďalší z núdzových summitov o Grécku, to mu však Európska rada zatrhla. No to mu sotva zabráni zamestnať kľúčových hráčov Angelu a Francoisa.
Grécka šou pokračuje
Majú aj o čom. Grécko bolo predminulý týždeň k bankrotu najbližšie od vypuknutia druhej „vlny“ dlhovej krízy. Ako vyšlo najavo, premiér Tsipras v piatok 8. mája poslal šéfke MMFlist, v ktorom priznal, že nadchádzajúcu splátku 12. mája Grécko už nedokáže zaplatiť. Túto informáciu zatelefonoval taktiež americkému ministrovi financií. Riešenie sa našlo až po zúfalom brainstormingu, keď sa prišlo na možnosť použiť grécky rezervný účet v MMF na zaplatenie dlhu voči MMF. Získali tak 650 miliónov, zopár ďalších kdesi naškriabali a splátku poslali.
No blíži sa ďalšia splátka, s dátumom 5. júna. Hovorca parlamentu Nikos Filis o nej povedal, že túto už zaplatiť nedokážu. Financmajster Varoufakis nádej dal, ale prioritou vraj bude zabezpečenie výplaty miezd štátnych zamestnancov a penzií. Ostrými vyjadreniami naďalej nešetrí:„Želám si, aby sme mali drachmu, aby sme nikdy neboli bývali vstúpili do eurozóny. Myslím, že dnes už s týmto hlboko vnútri súhlasia všetky členské štáty. Eurozóna je veľmi zle vymyslená. A keď ste raz dnu, bez katastrofy sa nedá vystúpiť.“
Menový fond je neoblomný
Aktuálny plán záchrany je skúsiť zvolať núdzový summit v posledný májový pondelok a na ňom dohodnúť vyplatenie aspoň necelých 4 miliárd eur zo 7,2 miliardy eur ostávajúcich v záchrannom balíku. Taký je podiel dočasného eurovalu, zvyšok je podiel MMF, ktorý je vo veci posudzovania navrhovaných gréckych reforiem neoblomný. Peniaze by sa mali vyplatiť za pokrok Grécka v reformách DPH. Tieto peniaze by stačili na uhasenie splátok na pár mesiacov. Zároveň by sa plán predĺžený do júna ďalej predĺžil niekedy do jesene, čím by vznikol čas na ďalšie vyjednávanie.