Všetko vyriešime – zídeme sa a napíšeme parádny zákon. Iste, niekomu sa náš výtvor nebude páčiť, konkrétne darebákom, ale aj na to myslíme – budú trestne zodpovední za jeho porušovanie a hotovo! Táto jednoduchá konštrukcia sa častejšie využíva trošku ináč: vraj náš zákon nefunguje, vraj neprináša sľúbené ovocie, lebo darebáci ho ignorujú – nuž, milí moji, ak máte konkrétne poznatky, tak vedzte, že máte aj povinnosť takýchto darebákov oznámiť príslušným úradom, lebo páchajú trestný čin. Ešte inak – ja nič, ja dobromyseľný zákonodarca. Zodpovední sú ľudia, ktorí vo svojom okolí tolerujú darebákov. Kým máme takýchto tolerantných ľudí, nečudujme sa, že sa nedá nič robiť. A ak nemáme konkrétne poznatky, nemáme čo riešiť.
Nedá sa nič robiť. Navádzanie ľudí na skepsu je navádzaním na, pre spoločnosť aj politikov, veľmi nebezpečnú beznádejnosť. V skutočnosti o žiaden veľký problém nejde, len o zlú a často opakovanú výhovorku tých, ktorí trpia posadnutosťou prijímania nových zákonov a ignorovaním skutočného života. Lebo aj keby sa našiel odvážny občan, súdny človek vie, že naše súdy mu nedajú za pravdu, ak je druhá strana dostatočne darebná. A aj keby mu za pravdu dali, povie sa, že šlo o „ojedinelý prípad“, a nie o chybu legislatívy a inštitúcií.
Príkladov je mnoho – od diskriminácie na trhu práce až po rozkrádanie rôznych transferov. Kým nie je nikto odsúdený, problém neexistuje, existujú len ničím nepodložené a emocionálne podfarbené domnienky.
V skutočnosti každá verejná politika musí rátať aj s možnosťami zneužívania, a preto by sa namiesto písania nových zákonov mala robiť poriadna inštitucionálna robota – monitorovanie, vyhodnocovanie a náprava. Logicky, nič nie je dokonalé, veci sa časom menia, a preto by štát mal byť aktívny, a nie alibistický. Ekonómovia vedia pomôcť – ekonómia je veda o správaní, o motiváciách, a nie o ignorovaní skutočnosti a o súdnych rozhodnutiach. Hrozba trestného stíhania je potrebná, ale skôr by som ju považoval za opatrenie až na poslednom mieste, pretože z hľadiska nápravy konkrétnej politiky veľa neprináša. Oveľa efektívnejšie je nespoliehať sa na čarovnú vetičku o trestnej zodpovednosti a pravidelne zisťovať, čo funguje a čo nie. Ak nie, ľudia nájdu liek na legislatívnu posadnutosť.
Anton Marcinčin
ekonóm
Zajtra píše Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft