Roztrhlo sa tu vrece so všelijakými ponukami na predvolebné dohody. Najmä napravo od stredu to už patrí k folklóru kampaní. Vždy sa mi toto zaoberanie sa vlastnou situáciou zdalo defenzívne, kontraproduktívne a oveľa zbytočnejšie, než namiesto procesných otázok komunikovať obsah. Ale nedá sa svietiť, treba si v tom urobiť jasno a povedať si veci na rovinu.
Stredná vrstva v tomto štáte a v týchto časoch na svoju ochranu a rozvoj nepotrebuje to najširšie farebné spektrum, aké si len vieme predstaviť. Potrebuje veľkú stranu, ktorá dokáže reálne konkurovať tomu tridsaťpercentnému náprotivku, ktorý na strednú vrstvu zvysoka kašle. Vláde sú dnes pracovití ľudia dobrí len na zarábanie peňazí, z ktorých väčšinu rozdá tým najbohatším a zvyšok porozhadzuje tam, kde sa jej to práve zdá politicky najvýhodnejšie.
Ak má tá usilovná väčšina Slovenska, ktorá ho drží nad vodou, dostať od štátu lepšie služby, musí mať svojho silného a pevného zástupcu tam, kde sa tvoria základné pravidlá. Dohody, slúžiace práve a len na účely volieb a po nich produkujúce už len nekonečné zasadnutia koaličných rád, k tomu nemajú ako prispieť.
Ak teda dohoda, tak taká, ktorá voličom moderného Slovenska prinesie reálny osoh. Dohoda na tom, že po voľbách z tých, ktorí budú ochotní zladiť svoje plány na podporu strednej vrstvy, vznikne jeden súdržný poslanecký klub, s jednotným velením, uceleným plánom a spoločným ťahom na bránu. A s perspektívou zlučovacieho snemu príslušných strán do polovice volebného obdobia. Čiže s perspektívou jednej veľkej sily, stojacej na strane tých, ktorí sa v tomto štáte živia, živili alebo budú živiť prácou, nie balením bankoviek do alobalu.
Nevidím dôvod čakať na to ďalšie štyri roky a teraz dúfať maximálne v to, že sa niekto malý s aspoň minimálnou mierou zábran zvezie popri tom veľkom, ktorý zábrany už dávno stratil. Znamenalo by to totiž vzdať sa príležitosti na reálnu nápravu pomerov. Znamenalo by to obetovať nádej stoviek tisícov ľudí, ktorým štát opäť len skráti reťaz a zoderie ich aj z toho zvyšku kože, ktorá im zostala.
Je preto čas posunúť motkanie sa pri stene s narýchlo uhnetenými minikoalíciami a platformami k vyššej hre. Takej, ktorá strednej vrstve tú jednu silu dá, do štátu vráti rovnováhu a voličom moderného Slovenska dopraje pocit skutočného víťazstva. Ak si ho pravidelne dokážu dopriať stredoví voliči inde, majú naň právo aj tí naši. V skratke, potrebujeme rovnováhu a toto je k nej tá najspoľahlivejšia cesta.