Ekonóm Paul Krugman a historik Niall Ferguson sú bez pochýb originálni, kreatívni myslitelia s výrazným intelektom. Určite patria medzi najvplyvnejších intelektuálov našej doby. Človek by si myslel, že osobnosti tohto formátu musia mať aj výnimočný zmysel pre chápanie odlišných názorov a maximálnu mieru tolerancie. Nie je to tak. Krugman a Ferguson spolu vedú dlhoročný, veľmi drsný a trochu trpký intelektuálny spor. Tento spor by mohol symbolizovať rozdelenie západnej civilizácie. A čo je horšie, spor sa z roviny intelektuálnej presunul do úrovne osobnej. No to nie je dôvod, prečo ho ignorovať. Ich spor sa týka nás všetkých.
Na krídlach fantázie
Keď bol Paul Krugman v období dospievania, čítal sci-fi trilógiu Nadácia (Foundation) od Isaaka Asimova. Uchvátila ho. „Vyrastal som s túžbou byť ako Hari Seldon, použiť svoju znalosť matematiky opisujúcu ľudské správanie na záchranu civilizácie.“ Pre nezasvätených. Hari Seldon je fiktívna postava vedca, ktorý objaví matematické zákony opisujúce dynamiku spoločnosti. Vypočíta, že koniec civilizácie sa blíži a nastane 30-tisíc rokov temna, vojen a hospodárskeho úpadku. Podarí sa mu však na opustenej planéte založiť základňu, ktorej úlohou je zachrániť výdobytky civilizácie a obnoviť ju. Až príde čas.
Ak by Krugman mal literárne ambície, možno by mohol na Asimovovu trilógiu nadviazať. No mal iné priority. O čom čítal vo fantastickej literatúre, chcel aspoň čiastočne uskutočniť. Inšpirovaný Nadáciou začal študovať ekonómiu. Vedu, ktorá má k fiktívnej „psychohistórii“ relatívne najbližšie....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.