Z našej perspektívy vyzerá situácia, ktorá na Ukrajine zavládla po úteku (už bývalého) prezidenta Janukovyča, čiernobielejšie, ako tomu v skutočnosti je. Máme predstavu, že existuje deliaca línia východ-západ krajiny. Nie tak úplne.
Na východe (Charkov, Dnipropetrovsk, Doneck) je veľká väčšina obyvateľov Ukrajincov, ktorí hovoria po rusky. Nie je to homogénna skupina, niektorí chcú ísť viac k Rusku, iní nie. Upokojeniu situácie v tejto časti krajiny pomohlo aj to, že Strana regiónov (strana bývalého prezidenta s baštou práve v týchto oblastiach) sa dištancovala od Janukovyča. Dokazuje to, že protesty neboli v závere ani tak pro-západné ako proti-janukovyčovské. V tejto časti krajiny preto nemožno očakávať masovú snahu o separatizmus. Iná situácia je na Kryme.
Ten je ukrajinský až od roku 1954, je to jediná časť krajiny, kde žije väčšina etnických Rusov. Preto nečudo, že viacerí regionálni predstavitelia sa otvorene hlásia k snahám opustiť Ukrajinu. Ťažko však v súčasnosti odhadnúť, do akej miery takéto prejavy odrážajú aj vôľu miestnych obyvateľov. Netreba zabúdať na početnú menšinu Ukrajincov a Krymských Tatárov, ktorí tu žijú. Pre celistvosť krajiny je preto potrebné, aby sa čo najviac podporovali „dostredivé“ tendencie, teda politika, ktorá spája, nie rozdeľuje.
Prvým dobrým znakom bolo zvolenie Oleksandra Turčynova za predsedu parlamentu a následne dočasného prezidenta. Je síce politikom Tymošenkovej strany Baťkivščina (Vlasť), pochádza však z východu krajiny (Dnipropetrovsk). Naopak, odstredivým krokom bolo, že jedným z prvých prijatých zákonov bol návrat k pôvodnému jazykovému zákonu, ktorý vytlačil ruštinu z úradov. Pokojne to mohlo niekoľko mesiacov počkať.
Druhým dobrým znakom by mohlo byť, ak by sa dnes opozícia s Majdanom dohodla na vláde odborníkov. Jednak by to mohlo zmierniť nevôľu Krymu a mohli by sa tak aj naštartovať reformy, ktorými EÚ a MMF budú podmieňovať svoje pôžičky.
Osobne si myslím, že ak sa politici pri moci budú správať rozumne (ešte chvíľu potlačia svoje osobné ambície), existuje veľká pravdepodobnosť, že Ukrajina sa otrasie a ostane jednotná. Ďalším dôležitým krokom potom bude, aby sa bezhlavo nerozbehla k EÚ. Ukrajina potrebuje nielen Európu, ale aj Rusko ako svojho dôležitého partnera.
Asi sa na mňa nalepil povestný ukrajinský optimizmus. Ako sa vyjadrovali aj protestujúci na Majdane „Vse bude dobre“ (Všetko bude dobré).