Európa sa po parížskom piatku definitívne nachádza na rázcestí a hrozba, že sa vydá po zlej ceste, je naozaj akútna. Pred veľkou skúškou a výzvou stoja najmä mainstreamové európske strany. Ak sa politický mainstream nebude schopný dohodnúť na zmene doterajšej politiky, tak jeho osud, ale aj osud zjednotenej Európy a Európskej únie môže byť ohrozený.
Nový prístup by mal byť založený na nasledujúcich princípoch:
Zásadné odmietanie a trestanie propagáciie a presadzovania akéhokoľvek násilia a intolerancie vrátane intolerantných a agresívnych mutácií islamu (analogicky ako je to už dlho zaužívané pri fašizme a čiastočne aj pri komunizme). Náboženská sloboda sa nesmie zneužívať na šírenie intolerancie, nenávisti a násilia. Tolerancia intolerancie je cestou k strate slobody.
Odvaha a vôľa použiť na obranu európskych hodnôt a ochranu zdravia, životov a majetku našich občanov aj armádu a ozbrojené sily, a to nielen na území Európy a nielen letecké, ale aj pozemné vojsko.
Dôsledná spoločná ochrana vonkajšej schengenskej hranice, ale zároveň otvorenosť voči migrantom, ktorí utekajú pred vojnou, násilím, náboženským, etnickým či politickým útlakom.
Vzájomná európska solidarita pri zdieľaní nákladov regulovanej a kontrolovanej imigrácie.
Zmena sociálnych systémov opatrovateľského štátu, ekonomické a sociálne reformy, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť a pružnosť európskych ekonomík. Sociálny a ekonomický systém, ktorý umožňuje relatívne pohodlný, bezprácny, no zároveň bezperspektívny život, systém, ktorý nevyžaduje aktivitu, prácu a akceptáciu európskych hodnôt, má svoj významný podiel na dnešnej situácii. Sociálny systém sa musí postarať o tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní z objektívnych príčin, ale zároveň musí fungujúca ekonomika vytvárať dosť príležitostí a pracovných miest pre všetkých ostatných. Realita nielen v dnešnom Francúzsku je presne opačná.
Európa potrebuje zásadné reformy, ale aj zmenu prístupu. Musíme mať srdce, ale musíme mať aj svaly a zuby a musíme tradičné európske hodnoty nielen presadzovať a deklarovať, ale musíme byť aj schopní ich brániť.
Mimochodom, to, čo presadzuje britský premiér Cameron v súvislosti so vzťahom Veľkej Británie k EÚ a reformou EÚ, je veľmi blízke k tomu, o čom tu píšem a čo EÚ potrebuje, aby prežila. A neprekvapí asi ani to, že Fico ide takmer vo všetkých vyššie naznačených bodoch v protismere toho, čo je potrebné. Ako si správne všimol Rado Baťo, ešte aj Kremeľ a Asad hovoria v oficiálnych vyjadreniach v súvislosti s piatkovým Parížom o teroristoch, kým predseda slovenskej vlády o migrantoch a opatreniach proti nim. Iné slovo ako hyenizmus mi nenapadá.