Deväťdesiate šieste narodeniny neprežíva naša samostatnosť v najlepšej kondícii. Na otvorení osláv hlavného sviatku republiky sa pán prezident Miloš Zeman nezúčastnil, pretože sa zotavoval z cesty do Číny. Nebolo to, bohužiaľ, prvé zanedbanie. Už 28. septembra, Deň českej štátnosti, oslávila hlava štátu na gréckom Rodose.
Kto sa chce trápiť viac, ten pripomenie, že jeden sviatok prezident obetoval konferencii usporiadanej blízkym priateľom ruského prezidenta Vladimira Putina. Mužom, na ktorého naši spojenci v NATO uvalili sankcie. A ten druhý čiastočne zmeškal, pretože v Číne pomáhal hájiť záujmy dvoch finančných skupín, ktorých biznis, na rozdiel napríklad od Škody Auto, nemá pre Česko a jeho občanov takmer žiadny prínos.
Štátne vyznamenanie potom prezident udelil zväčša nespochybniteľným osobnostiam. Lenže zoznam tých, ktorých prínos spočíva najmä v osobnej podpore Miloša Zemana, nie je krátky. Robert Sedláček, Filip Renč, Robert Fico, Lucie Bílá – to všetko sú priatelia, alebo podporovatelia z volebnej kampane.
Bezútešnosť, ktorá sa na občanov z činov a slov hlavy štátu valí, nabúrava zatiaľ len jeden hlas. Pokojný hlas profesorov a rektorov, ktorí neburcujú k protestu, ale ktorí sa rozhodli „radšej zostať so svojimi blízkymi“. Ukazujú tak cestu všetkým, ktorí majú o úrade hlavy štátu značne inú predstavu než súčasný hradný rezident.
Nepekného správania Miloša Zemana sa nezbavíme emotívnymi protestmi, ale trpezlivým hľadaním niekoho, kto sa správa dôstojnejšie a pritom je schopný Zemana poraziť.