Vstúpili sme do veku udržateľného rozvoja. Buď s planétou uzavrieme mier, alebo rozvrátime ťažko vydobytú prosperitu. Voľba sa zdá jasná, ale podstatné sú činy, nie slová. Ľudstvo ďalej kráča po ceste zmaru, vedené krátkodobou chamtivosťou a nevedomosťou.
Tvorcovia chaosu
Globálna environmentálna kríza z veľkej časti plynie z globálneho energetického systému založeného na fosílnych palivách. Viac ako 80 percent všetkej primárnej energie na svete pochádza z uhlia, ropy a plynu. Keď sa tieto palivá spaľujú, uvoľňujú oxid uhličitý, ktorý mení klímu planéty. Fyzikálne základy týchto dejov sú známe už viac ako sto rokov.
Niekoľko ropných spoločností bohužiaľ vynakladá obrovské prostriedky na rozsievanie chaosu aj tam, kde panuje jasný vedecký konsenzus. No ak chceme zachrániť planétu, ako ju poznáme, a zachovať svetové zásobovanie potravinami i blahobyt budúcich generácií, neexistuje iná možnosť, ako prejsť na nový, nízkouhlíkový energetický systém.
Táto transformácia sa skladá z troch častí. Prvá je zdokonalená energetická účinnosť, čo znamená, že by sme na dosiahnutie rovnakej úrovne blahobytu mali spotrebúvať oveľa menej energie. Môžeme napríklad konštruovať budovy tak, aby využívali slnečný svit a prirodzenú cirkuláciu vzduchu, a vyžadovali menej energie na vykurovanie a klimatizáciu.
Zelená energia
Po druhé je potrebné, aby sme sa priklonili k energii solárnej, veternej, vodnej, geotermálnej a k ďalším formám, ktoré sa neopierajú o fosílne palivá. Existujú technológie, ako tieto alternatívy využiť bezpečne, za dostupnú cenu a v dostatočne veľkom rozsahu, aby nahradili takmer všetko uhlie a veľkú časť ropy, ktorú dnes spotrebúvame. Do polovice storočia by významnejším zdrojom energie zostal len zemný plyn, najčistejšie horiace fosílne palivo.
A napokon je potrebné emisie CO2 z elektrární zachytávať skôr, ako uniknú do atmosféry. Zachytený CO2 by sa potom pumpoval do podzemia alebo pod morské dno, kde by bol dlhodobo bezpečne uložený. Zachytávanie a sekvestrácia uhlíka (CCS) sa už v malom rozsahu používa, hlavne s cieľom doťažiť zvyšky z vyčerpaných ropných vrtov. Ak sa ukáže, že ide o úspešnú metódu na rozsiahle využitie, krajiny závislé od uhlia, ako Čína, India a Spojené štáty, by mohli svoje zásoby ďalej využívať.
Uhlie a tabak
Americkí politici už predviedli, že nie sú schopní vytvoriť stratégie, ktoré by USA posunuli k využívaniu nízkouhlíkovej energie. Takéto stratégie by zahŕňali narastajúcu daň z emisií CO2, rozsiahle úsilie v oblasti výskumu a vývoja nízkouhlíkových techník, prechod k elektrickým vozidlám a nariadenia zaisťujúce postupné uzatvorenie všetkých uhoľných elektrární s výnimkou tých, ktoré zavedú CCS.
Politici žiadne z týchto stratégií dostatočne nepresadzujú. Nepriatelia sústredenia na zmenu klímy vynaložili miliardy dolárov, aby ovplyvnili tvorcov politík, podporili volebné kampane obhajcov fosílnych palív a porazili kandidátov, ktorí si trúfajú podporovať čistú energetiku. Republikánska strana ako celok priťahuje obrovskú finančnú podporu od odporcov dekarbonizácie a títo darcovia agresívne bojujú aj proti najmenším krokom smerujúcim k obnoviteľnej energii. Súčasťou tábora zástancov fosílnych palív sú však aj mnohí demokratickí členovia Kongresu USA.
Niekoľko veľkých hráčov v energetickom priemysle, prejavujúcich nulový záujem o pravdu, spojilo sily s Rupertom Murdochom. Pri popieraní vedeckých právd sa Murdoch, bratia Kochovci a ich spojenci správajú rovnako, ako tabakový priemysel, dokonca využívajú tých istých nájomných expertov.
Situácia je rovnaká po celom svete. Všade, kde mocné lobistické skupiny obhajujú zavedené uhoľné alebo ropné záujmy, sa politici spravidla boja vysloviť pravdu o nevyhnutnosti nízkouhlíkovej energie. Smelé politiky a pravdu o zmene klímy nájdeme hlavne v krajinách, kde mocné loby obhajujúce fosílne palivá nepôsobia.
Čas sa kráti
Zamyslime sa nad osudom jednej odvážnej výnimky z tohto pravidla. Bývalý austrálsky premiér Kevin Rudd sa vo svojej krajine, kde sa ťaží uhlie, pokúsil zaviesť politiku čistej energie. Keď sa uchádzal o znovuzvolenie, porazil ho kandidát, ktorému podpora aliancie Murdocha a uhoľných spoločností umožnila dať na kampaň oveľa viac peňazí, ako mal Rudd. Murdochove bulvárne denníky chrlia protivedeckú propagandu.
Cestu k dekarbonizácii máme otvorenú, času je však veľmi málo. Svet musí prestať stavať nové uhoľné elektrárne (s výnimkou tých, ktoré zavedú CCS) a prikloniť sa k nízkouhlíkovej elektrine. Zhruba do roku 2030 musíme prestať používať spaľovacie motory takmer vo všetkých nových osobných vozidlách a prejsť k autám poháňaným elektrinou. Okrem toho musíme zaviesť úsporné technológie, ktoré spotrebujú menej energie. Takéto technológie sú dostupné a používaním sa zdokonalia a zlacnia, ak si dokážeme udržať od tela fosílnu loby.
Ak k tomu dôjde, ľudia po celom svete objavia niečo úžasné. Nielenže zachránia planétu pre budúcu generáciu, ale budú sa aj tešiť zo slnečného svitu a z čistého, zdravého vzduchu. A budú sa pýtať, prečo to trvalo tak dlho, keď vo vážnom ohrození bola samotná Zem.
Jeffrey D. Sachs, profesor udržateľného rozvoja na Columbijskej univerzite vNewYorku