Už niekoľko rokov upadá EÚ oproti zvyšku sveta. Kým v roku 1990 bol podiel EÚ na celosvetovom HDP slušných 28 percent, bude to v roku 2015 už len 13 percent. V tom istom čase stúpol napríklad podiel Ázie (bez Japonska) z 11 na 29 percent. To však nie je všetko. Vývoj naznačuje, že generácia našich detí sa bude v celoeurópskom meradle mať horšie ako generácia naša.
Jeden z podstatných dôvodov na tento úpadok sú (okrem nezmyselných regulácií, socializmu skrývajúceho sa za sociálnu ochranu, nereálnych cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a pod.) paradoxy. Paradox, to je niečo ako hí a hot, ako brzda a plyn súčasne a výsledok je už spomínaný úpadok EÚ.
Napríklad taká drobnosť, ako je fajčenie (cigariet vyrobených z tabaku). Na jednej strane vedie EÚ svätú vojnu proti fajčeniu, aktuálne zakázala mentolové cigarety, varovania pred fajčením musia zabrať najmenej tri štvrtiny plochy krabičky, dokonca EÚ reguluje taký detail, akým je minimálny počet kusov cigariet v jednom balení (20). Na druhej strane podporuje EÚ miliónmi eur ročne pestovanie tabaku. Presne tomuto sa hovorí paradox.
Nechajme fajčenie, prejdime k ďalšiemu paradoxu, teraz však k významnému. Na jednej strane si súdruhovia v Bruseli správne všimli, že podiel priemyslu na celkovom HDP upadá (dnes už je menej ako 15 percent), a teda si vytýčili cieľ zvýšiť podiel priemyslu na 20 percent (bohvie, prečo práve 20). No zároveň schvália klimatické ciele, ktoré hovoria, že do roku 2030 musí klesnúť podiel emisií o 40 percent. Potom sa nečudujme, že priemysel sa presúva do Číny, Indie, Brazílie, Ruska, Ameriky... prakticky všade okrem EÚ. Svetovej klíme to nie že nepomôže, ale uškodí. Vyrobiť totiž dnes jednu tonu hliníka v EÚ zaťaží svetovú klímu zaručene menej ako vyrobiť jednu tonu hliníka v Číne.
Takto by sa s paradoxmi dalo pokračovať dlho. Uvediem však už len jeden, ktorý je skutočne na zasmiatie. Na jednej strane stanovila EÚ, že 40 percent (bohvie, prečo práve 40) mladých ľudí musí mať vysokú školu, na druhej strane si socialisti vyberú ako kandidáta na šéfa Európskej komisie človeka (Martin Schulz, terajší predseda Európskeho parlamentu), ktorý nemá ani len maturitu. Ak však na skutočne dôležitých postoch majú byť ľudia bez patričného vzdelania, čo majú potom robiť tí, ktorí vzdelanie majú?
Richard Sulík, ekonóm, predseda SaS