Ja budem spájať, nie rozdeľovať! Hovorí ten, ktorý doteraz „spájal“ jedných proti druhým, to znamená, že ich vlastne rozdelil. Rozdelil preto, lebo ktokoľvek, kto má iný názor, nie je preňho partner do diskusie, ktorá by smerovala k možnej dohode, a teda k spájaniu, ale úhlavný nepriateľ. Staré známe heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám“ má jednoducho v krvi. Takto rozdelenú spoločnosť sme tu mali naposledy v nedávnej minulosti, v smutnej ére jeho mentálneho predchodcu, po noci dlhých nožov v novembri 1994. Spojiť poslušných je jednoduché. Stačí vydať príkaz. Stačí dokonca na viditeľnom mieste vztýčiť alebo zvesiť palec a funguje to. Horšie je to s tými, ktorí nechcú poslúchnuť a ženú situáciu na ostrie noža tým, že chcú diskutovať, zvažovať a navrhovať aj iné riešenia. Skrátka, tí idioti, ktorí majú vlastné názory a odmietajú pochopiť, čo znamená pozícia palca. Áno, majú vlastné názory. Keby aspoň jeden spoločný, ale každý svoj a každý iný. Jednoducho, chaos. Bude to veru problém. Ťažko spojiť oheň s vodou, neobmedzenú moc s nezávislou kontrolou, spupné papalášstvo so zle predstieraným sociálnym cítením, korumpovanie vybranej časti „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“ so spravodlivým prerozdeľovaním našich daní a s rovnakou šancou pre všetkých podnikateľov, úctu k verejnosti s neschopnosťou skrývať nenávisť voči médiám, ktoré s ňou zabezpečujú kontakt, a v neposlednom rade ovládanie nezávislých inštitúcií cez personálne prepojenia s transparentnou a nezávislou deľbou moci. Nesmiem zabudnúť na spájanie pravdovravnosti s táraním, v ktorom každá tretia informácia je nepresná alebo nepravdivá, a napokon aj spájanie jahnátkizmu s objektívnou možnosťou účasti odborníkov na riadení. Povedal som síce napokon, ale mohol by som ešte veľmi dlho pokračovať. Nemá však zmysel hromadiť ďalšie príklady, keď podstata je jasná. Totiž vyjadrenie o ambícii spájania patrí do spomínanej kategórie každej tretej informácie.
Milan Kňažko, kandidát na prezidenta