V ostatnom čase čítam, že vysoké školy (nie len tie) zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. V tejto súvislosti mi napadlo, či to nemôže byť spôsobené napr. aj tým, že vysoké školy na Slovensku sú „premnožené“. Slovensko vynakladá relatívne veľa zdrojov na to, akú „kvalitu“ niektoré verejné vysoké školy produkujú. Kladiem si otázku, či to nemôže byť spôsobené o. i. aj nedostatočným záujmom niektorých ponovembrových vlád urobiť v segmente vysokých škôl zásadné systémové zmeny, zamerané na kvalitu výstupov vo forme kvalitného vzdelávania a vedeckých poznatkov. Zaujímavá je tiež otázka, či vysoké školy na Slovensku vznikli na základe akútnej potreby, alebo z iných dôvodov.
Smutné je, že niektoré slovenské vysoké školy produkujú kvantá absolventov, ktorí idú rovno na úrad práce, alebo sa musia rekvalifikovať. Na druhej strane si myslím si, že absolvovanie vysokej školy ešte vzdelaním nie je. Je to iba predurčenie pracovať a celoživotne sa vzdelávať v študovanom odbore. Teoretické vedomosti rýchlo vyprchajú ak absolvent nepokračuje v ďalšom vzdelávaní. Kvalita absolventov je podľa mňa daná lokálnou kvalitou školy, fakulty a konkrétnej katedry učiť efektívne a podľa aktuálnej potreby a samozrejme schopnosťou a ochotou absolventa na sebe pracovať, hľadať formy, ako porovnávať teóriu zo školy a očakávania reálneho trhu a pod. A kvalita školy sa nezmení, ak na ňu nebude vyvíjaný efektívny tlak trhu. Otázkou je, či Slovensko potrebuje toľko vysokoškolákov?
Napr. máme veľa absolventov sociálnej práce, ktorí nie vždy majú záujem (alebo ani možnosť) pracovať s onkologickými pacientami, alebo s klientami so zdravotným postihnutím. Počet politológov nám rastie, napriek kríze politiky a pod.
Prikláňam sa k názoru, že máme veľmi veľa vzdelaných ľudí, ale veľmi málo kvalifikovaných. Príprava na povolanie to nie je len získanie papiera, to musia byť aj vedomosti, zručnosti, schopnosti a získanie vzťahu k práci. Jednou vecou je vzdelanie ako hlavná náplň väčšiny škôl. Druhou je veda a výskum - to by mali robiť len tie najlepšie školy. My to často miešame dohromady a potom z toho robíme všeobecné závery.
Ešte veľmi dôležitá vec: je potrebné zadefinovať potreby na trhu práce, školám by to mal niekto povedať, pretože tie sa potom obslúžia po svojom, ako vedia.
Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím