Vstúpili sme do roku 2014 a obzeráme sa na rok uplynulý, definitívne uzavretý a zamurovaný do muriva budovy s názvom História. Rád by som svoje rozjímanie uviedol niečím, dajme tomu rozmarným a snáď aj veselým, a siahnem po spomienke z minulého leta.
Moja žena Ljuba Krbová mala narodeniny. Vymyslel som pre ňu darček (veď viete, aké ťažké je ženám vymyslieť darček). Takmer každý deň opisujem na svojom súkromnom webe Hyena. cz drobučké príhody nášho psíka Nory, sučky z rodu pointer. Napadlo mi, že by som mohol zhrnúť a zredigovať článočky zahŕňajúce prvé dva roky jej života, doplniť fotografiami, nechať zhotoviť knihu a tú venovať ako darček. Malo to však háčiky – kniha mala mať väčší formát (kvôli fotografiám) a narodeniny pripadajú na júl. Práve vtedy sme mali byť na výlete v obytnom autobusíku vo francúzskom Centrálnom masíve.
Kniha bola vytvorená, vytlačená... a nechal som si ju poslať službou PPL na adresu spriatelenej nábytkárskej firmy Jacques v obci Dolní Břežany. Prvá zástava srdca: Ljuba našťastie nebola doma, bol som sám s Norou a pekne-krásne zrána prišiel nákladiak a pán PPL mi podáva balík a hlási:„Oni to poplietli, to sú dnes ľudia, napísali adresu nejakého Jacquesa, tak vám to veziem domov, ešteže viem, kde bývate!“
Ak by bola ona doma a ja nie, efekt by bol zmarený. No a teraz, kam schovať v autobusíku knihu, ktorá má formát takmer A3? Prišlo leto, malo sa odísť na masív. Keď som si najímal autobusík, radil som sa s garážmajstrom, kam knihu schovať. Navrhoval zásuvku tamto hore. Nepoznáte moju ženu, oponoval som. Tak do tejto skrinky, ukazoval garážmajster. Tam to tiež nájde, bola moja námietka. Pod rezervnú pneumatiku, ponúkol mi, a to už veľa hlboko premýšľal, súdiac podľa hĺbky vrások na čele. Kdeže, namietol som, tam by sa určite pozrela. Do vrecka vo dverách, navrhoval garážmajster. Budeme sa striedať pri volante, neprijal som návrh.
Už to vyzeralo beznádejne, keď garážmajster dostal nápad. Odmontoval pod sedadlom plechy kryjúce nejaké káble a knihu zaskrutkoval do tej elektriny. A mohli sme vyraziť.
Došli sme na masív a v predvečer narodenín sa stratilo čosi kozmetické, nejaký mejkap alebo voňavá tyčinka, taká nejaká maličká vec, čo chlapi nepoznajú, pretože to nepotrebujú.
No a žena začala prehľadávať vozidlo. Najskôr sa pozrela do zásuvky tamto hore, potom preskúmala túto skrinku, potom jej napadlo, či sa tá veľmi vzácna a iste aj drahá tyčinka nezakotúľala pod rezervnú pneumatiku a nakoniec si bola už takmer istá, že si ju nevdojak schovala do bočného vrecka vo dverách.
A ja som tam stál, pozoroval jej počínanie a bol som úplne pokojný, a vďaka tomu pokoju som to nakoniec bol ja, kto tyčinku našiel. Je to tak. Doktor Plzák radí: pred ženou zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať. Ja som zaskrutkoval.
Vďaka tomu bolo prekvapenie prekvapujúce, narodeniny sa podarili a s nimi aj výlet, a spomienka naň prehriala ohliadnutie za starým rokom a vedie ma k optimizmu do nového, čo vám prajem aj ja po celý ten rad dní naskladaných pred nami.
Ondřej Neff, publicista,
Neviditelný pes