Osobne som toho názoru, že terorizmus je metóda a nie množina ľudí.
Je potrebné zdôrazniť, že nie všetko násilie, ktoré sa objavuje v sociálnych vzťahoch, je terorizmom. Terorizovanie nadobúda podobu terorizmu až na základe jeho spojenia s politickými cieľmi a motívmi.
Teror počíta s ľudským utrpením je to vlastne nástroj teroru, lepší nie je. Takže ho musí používať lebo tým potvrdzuje svoju vládu a všetko ostatné. Bohužiaľ úcta k životu, zjavne nehrá veľkú rolu. Veľkým problémom je akumulácia strachu občanom, pretože strach je najlepším a najistejším nástrojom na ovládanie ľudí.
Podľa českej psychiatričky, ktorá sa zaoberá psychosomatickou medicínou, je hybnou silou terorizmu aj plutónska agresia , ktorá sa rodí z pocitu ohrozenia a strachu. Títo ľudia majú nutnosť vykonať niečo výnimočné, nezabudnuteľné a veľkolepé. Smrť má akýsi druhotný efekt.
Ja osobne rozlišujem náboženský fanatický pohľad zlého výkladu svojej viery a postoja k iným ľuďom. Presvedčeniu i šovinizmu. Tu je riešenie vo svojej komunite, pochopeniu vlastnej viery.
Ekonomický terorizmus pácha ktokoľvek bez ohľadu na vieru, rasu a pôvod. Cieľom je prospech pre záujmové skupiny. Riešenie je spoločenská norma, systém riadenia kontroly a bezpečnosti štátu.
Terorizmus zo zúfalstva človeka ako spôsob poslednej ochrany či zúfalého riešenia. Ako príklad môžem uviesť Palestíncov. Potláčaný národ iným na každej úrovni žitia. Otec vidí ako deti umierajú hladom, ženu bijú a znásilnia. Zjavne je za tým zlý štát, skupina ľudí, konkrétny vinník, čo ich k tomu doviedol. Začne sa pomstiť. Riešením by mohol byť rešpekt a priestor pre život iným. Nestarať sa do iných národov, neničiť ich systém a nevnucovať iným kultúram naše hodnoty a spôsoby žitia.
Nevykorisťovať ich, ale kooperovať. Ani jeden z nich nemá riešenie hneď. Falošná solidarita nerieši principiálne problémy. Ale kde je hranica medzi terorom a revolučnosťou? Revolúcia má veľa tvári. Od tej nežnej až po revolučnú diktatúru a to je vlastne už teror. Motiváciou pre terorizmus je podľa môjho názoru zlo. Som zlý, plný nenávisti, chcem ubližovať, ničiť rozosievať strach. Zastávam názor, že motiváciou pre terorizmus nie je snaha niečo zmeniť.
Veď myslím si, že ani terorista, pomätenec, ktorý sa opáše trhavinou neverí že svojim činom niekoho alebo niečo zmení. Proste je ovládnutý zlom a toto zlo chce dostať medzi ľudí. Takže vždy budú ľudia, ktorí budú chcieť problémy seba, svojej komunity, alebo aj celého ľudstva riešiť násilím. Uvedená situácia vnáša napätie do mojej osobnosti, hlavne keď frontovým územím je nevinné civilné obyvateľstvo, ktoré terorista trestá za to že sa mu nedarí dosahovať nejaké politické ciele.
S terorizmom si musia poradiť asi kompetentní a určite treba rokovať, uznávať a hľadať riešenia. Viem, že to znie ako všeobecné konštatovanie, ale nijak inak, ako zmenou podmienok v miestach, kde sa s prihliadnutím na miestne pomery rodia zárodky myslenia ľudí smerujúcich k podpore terorizmu, či aktívnemu pridaniu sa k nemu, neznížime riziko akcií na minimum.