Mám rád tropickú a exotickú Áziu, jej vône, farbu a pikantné jedlá. Prvýkrát som sa tam však dotkol jednej z najhorších daní za globalizáciu moderného sveta. Smrť a obetovanie nevinných ľudí v mene politických cieľov a zvrátenej ideológie. Október 2002. Len dva týždne po mojom návrate z ostrova Bali lokálna vetva Al-Kajdy uskutočnila teroristický útok s výsledkom viac ako 200 mŕtvych ľudí. Môj obľúbený bar, kde som popíjal večer gin tonic, sa premenil na čierny kráter a rumovisko. Dnes tam stojí spomienkový monument s menami obetí z celého sveta, ktoré sa už nikdy nevrátia domov.
Zostrelenie civilného lietadla nad Európu znie ako sci-fi. Keď som prvýkrát videl v správach informáciu o raketovom útoku na Boeing 777 Malaysian airlines, mal som pocit, že je to len zlý sen. Potreboval som chvíľu času, kým som tomu naozaj uveril. Viac ako dvesto náhodných obetí, ktoré keď nájdu kdesi v ukrajinskom poli, následne premiestňujú do chladiarenského vagóna. A spomenul som si na to, že asi pred rokom som linkou Amsterdam – Kuala Lumpur letel aj ja. Nepamätám si, či už to bol koridor nad Ukrajinou alebo nie. Ale prešiel mi telom studený a zlý pocit, že stačí niekedy byť na zlom mieste v zlom čase a váš osud sa môže zásadne otočiť. Farebné novinové obrázky a reportáže nie sú len vzdialená správa z opačného konca zemegule.
Čo je však spoločný menovateľ týchto tragických udalostí, ktoré sa dajú interpretovať aj ako náhoda, ktorá je nevyhnutnou súčasťou nasej existencie? Je to aktívna, plánovaná a cielená činnosť realizovaná ľuďmi s jasným zámerom použiť smrť ako nástroj na manipuláciu verejnej mienky a politický prospech. Nehovoríme tu o prírodnej katastrofe alebo o pandémii smrteľného vírusu. A to je zásadný rozdiel! Svet sa zásadne mení tým, že internet, informácie a biznis ho neustále zmenšujú a viac prepájajú a zjednocujú. Znalosť jazykov a možnosti cestovania robia svet prístupnejší pre viac a viac ľudí. Paradoxne však tieto všetky pozitívne trendy dávajú možnosti a silu vyniknúť aj lokálnym extrémom a teroristickým hnutiam. Je to smutné, ale sila hlasu je asi priamo úmerná počtu obetí.
Nesúhlasím s názorom, že sa principiálne nemá a nesmie zasahovať do lokálnych rizík a situácií. Svet je naozaj globálny a tak ako nám dáva príležitosti, tak má aj svoje hrozby. Svet zrejme potrebuje silnejšie politické nástroje, ktoré pomôžu chrániť a udržiavať stabilitu, a to aj proti lokálnym extrémistom, oligarchom a diktátorom.