Desať rokov je dostatočne dlhý čas, aby sme mohli bilancovať dôležité ekonomické a politické rozhodnutia. Pred 10 rokmi Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami zavŕšilo integračné úsilie vstupom do Európskej únie.
Čísla vypovedajú
Najlepšie možno ilustrovať pokrok Slovenska vyplývajúci z členstvu v únii na konkrétnych číslach. Výkonnosť slovenskej ekonomiky sa zvýšila z 50 percent na viac ako tri štvrtiny celoeurópskeho priemeru. Bratislavský región už výškou životnej úrovne predbehol štandard únie a dlhodobé trendy naznačujú, že „tatranský tiger“ dobieha najrýchlejšie spomedzi svojich partnerov v rámci Vyšehradskej skupiny vyspelé západoeurópske ekonomiky.
Slovensko získalo cez fondy Európskej únie finančné prostriedky v objeme takmer trinásť miliárd eur. Tieto zdroje predstavujú takmer 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku.
Ide o väčšie či menšie projekty v oblasti modernizácie dopravnej infraštruktúry, najmä výstavby diaľnic, rekonštrukcie železničných tratí, ale aj obnovy zastaraného vozového parku hromadnej prepravy osôb. Nemali by sme zabúdať ani na desiatky nemocníc a viac ako tisíc základných a stredných škôl zmodernizovaných z európskych fondov. Európska podpora smerovala aj do zvyšovania zamestnanosti a výstavby takmer tridsiatky priemyselných parkov. Podľa odhadov sa podarilo vytvoriť na Slovensku vyše 130-tisíc pracovných miest vďaka pomoci zo strany únie.
Vstup do eurozóny
Za ten najväčší úspech však možno označiť prijatie eura 1. januára 2009. Bezpochyby ide o najviditeľnejší výdobytok európskej integrácie od založenia Európskych spoločenstiev v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Proexportne orientované a od nemeckého trhu silne závislé slovenské hospodárstvo profituje zo zavedenia spoločnej meny hádam viac ako ktorákoľvek iná európska krajina. Euro odstránilo náklady vyplývajúce z nákupu a predaja devíz a poskytlo ochranu pred nepriaznivým kurzovým vývojom, s čím zápasí v súčasnosti najmä náš západný sused.
Zvýšilo tiež cenovú transparentnosť, vďaka ktorej môžu Slováci jednoducho porovnávať cenu tovarov a služieb doma a v zahraničí. To umožňuje okrem iného udržať infláciu na akceptovateľnej úrovni, a to aj napriek súčasným pomerne zložitým podmienkam cenovej stability v eurozóne. Silnejšia konkurencia pritom zvyšuje pravdepodobnosť, že dostupné zdroje budú použité čo najefektívnejšie, podporuje obchod v rámci eurozóny, a tým prispieva k zamestnanosti a hospodárskemu rastu Slovenska.
Študenti idú von
Len pre máloktorú skupinu obyvateľstva však bola Európska únia taká prínosná ako pre mladých ľudí, predovšetkým študentov. Program študijných mobilít Erasmus otvoril slovenským vysokoškolákom dvere stoviek európskych univerzít. Popri štúdiu v zahraničí projekt umožnil študentom absolvovať aj pracovné stáže v podnikoch a rôznych odborných inštitúciách, a vysokoškolským pedagógom prehĺbiť kvalifikáciu a poznatky prostredníctvom doplnkovej výučby a školení v zahraničí. Prostredníctvom programu doteraz vycestovalo na európske vysoké školy, do firiem alebo na stáže už takmer 21-tisíc slovenských študentov. Zároveň sa však aj Slovensko stalo vyhľadávanou destináciou pre štúdium zahraničných študentov, ktorých rady sa od vstupu do únie už počítajú na tisíce.
Viac dôveryhodnosti
Je potrebné tiež pripomenúť výhody vstupu do únie, ktoré nie sú kvantitatívne merateľné, avšak ich význam pre Slovensko je na prvý pohľad očividný. Zásadne sa zvýšila dôveryhodnosť krajiny v medzinárodných vzťahoch, čo posilňuje pozíciu slovenskej diplomacie v štruktúre Organizácie Spojených národov. Dnes je naša krajina kľúčovým hráčom pri riešení zložitých bezpečnostných a zahraničnopolitických otázok na Balkáne vyplývajúcich z dlhoročného etnického konfliktu a výrazne pomáha krajinám juhovýchodnej Európy v ich eurointegračných ambíciách.