Hociktoré noviny poskytujú v týchto dňoch nadmieru podnetov rozmýšľať o podstate štátu. Slovenské národné povstanie je aj po sedemdesiatich rokoch právom určujúcou politickou udalosťou našich dejín. Aj dnes vyvoláva rovnako zaujímavé úvahy o vzniku štátnej moci, jej legitimite a schopnosti dosahovať spoločné ciele obyvateľov ako prebiehajúce rusko-ukrajinské rozbroje alebo ťaženie Islamského štátu slabou centrálnou vládou neovládaným Irakom.
Základnou úlohou štátu je poskytovať svojim občanom statky, služby a transfery peňazí, ktoré by si sami vedeli zaobstarať omnoho ťažšie. Niektoré sú mierumilovnej povahy: vzdelávanie, zdravotníctvo, poistenie v nezamestnanosti či starobe. Ekonómovia im hovoria „maslo“. Iné,„zbrane“, zabezpečujú bezpečnosť krajiny, jej obyvateľov a samotnej vlády dovnútra a navonok. Na financovanie oboch typov statkov je potrebná fiškálna kapacita – schopnosť štátu účinne a bez prílišného zaťaženia ekonomiky získavať peniaze. Vyberaním daní, štátnym podnikaním alebo, potajme, znehodnocovaním meny.
Timothy Bessley a Torsten Persson pred pár rokmi skúmali rozšírené romantické tvrdenie, že nielen víťazné armády, ale aj fiškálne silné štáty vznikajú vo vojne alebo aspoň pod jej hrozbou. Údaje z väčšiny krajín z druhej polovice 20. storočia ukazujú, že silná fiškálna kapacita je spojená s vyšším rizikom vonkajšieho vojnového konfliktu. Naopak, slabá fiškálna kapacita zvyšuje riziko vnútornej, občianskej vojny. Tieto výsledky obstoja, aj keď zoberieme do úvahy bohatstvo krajín a demokratickosť ich režimu, ktoré pravdepodobnosť externého aj interného konfliktu znižujú.
Zo zopár regresií je odvážne robiť zásadné úsudky. No ako ukazuje slovenská skúsenosť posledných dvoch rokov, do lepšieho výberu daní sa dá účinne investovať podobne ako do iných spoločných cieľov, armády, povodňovej ochrany či vzdelávania. A v ohrození to štáty robia častejšie a úspešnejšie. Naopak, rozbité, fragmentované spoločnosti spoločné dobro sledovať nedokážu a svoje kapacity ničia vnútorným konfliktom.
V piatok preto nespomínajme len na generálov Goliana a Viesta a pamiatku povstaleckých vojakov z našich rodín. Rozmýšľajme aj o vtedajšom guvernérovi slovenskej národnej banky Imrichovi Karvašovi a poradcovi ministra hospodárstva Petrovi Zaťkovi, ktorí financovanie a zásobovanie Povstania dopredu pripravili. Ako už fiškálnu kapacitu povojnového Československa kvôli politickému prenasledovaniu zlepšiť nemohli. A ako sa k dnešným výzvam máme postaviť my.