Svetové ekonomické fórum v Davose je vnímané rozdielne. Niektorí hovoria, že je to drahý výlet pre papalášov. Iní strašia ľudí tým, že úzka skupina oligarchov a politikov nadiktuje svetu, ako sa má vyvíjať a ľuďom, ako sa majú správať. Uvedomujúc si všetky tieto a aj iné riziká a slabiny si však myslím, že ide o podujatie nielen významné, ale aj užitočné.
Lepšia orientácia
V Davose na malom priestore, v priebehu pár dní, môžete stretnúť a zoznámiť sa s mnohými štátnikmi a významnými predstaviteľmi priemyslu, obchodu či bankovníctva. V marci 1999 som sa takto mohol zoznámiť a porozprávať s kanadským premiérom Cretienom, súčasným izraelským prezidentom Perezom, ruským premiérom Primakovom, ale aj americkým štátnym tajomníkom ministerstva financií Larry Summersom, ako i so šéfmi Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky či Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ale aj s ďalšími lídrami, nielen európskych štátov.
Ušetrilo mi to veľa času a získal som cenné poznatky. Zoznámil som sa so šéfom koncernu Volkswagen, so šéfom koncernu Siemens, s Tomášom Baťom a ďalšími predstaviteľmi priemyslu a obchodu. Počul som od nich, aké cesty vedú k investíciám, k vytváraniu pracovných miest. Zúčastnil som sa brain-stromingu s Billom Gatesom. Bolo veľmi zaujímavé počuť nielen to, aké plány má Microsoft, ale aj to, aké globálne ekonomické (ale i politické) trendy očakáva táto významná korporácia.
Významnou súčasťou Svetového ekonomického fóra je aj prezentácia krajiny. Deje sa formou veľkých prezentačných panelov, na ktorých tá-ktorá krajina prezentuje dosiahnuté výsledky a láka do svojej krajiny zahraničných investorov. Pochopiteľne, takéto fórum ponúka veľa príležitostí aj na neformálne stretnutia, na neformálnu prezentáciu svojej krajiny. V marci 1999, len niekoľko mesiacov po výmene vlády Vladimíra Mečiara, bol o Slovensko veľký záujem. Mnoho významných predstaviteľov politiky, priemyslu a obchodu sa zaujímalo nielen o nových politických lídrov Slovenska, ale najmä o naše ciele a plány.
Tieto formálne, ale i neformálne stretnutia – tak s politikmi, ako i s predstaviteľmi priemyslu, obchodu, bánk, vedy a výskumu, ktoré som v Davose mal spolu s vtedajším podpredsedom vlády Ivanom Miklošom, nepochybne prispeli nielen k našej lepšej orientácii vo svete, ale aj k potrebným reformám, ktoré sme vtedy pripravovali a ktoré doviedli Slovensko k lepšej ekonomike a politickej integrácii.
Jedinečná príležitosť
Preto výslednica pri zvažovaní rizík a výhod tohto podujatia vychádza u mňa jednoznačne v prospech jeho výhod a užitočnosti. Takúto aktivitu, akou je každoročné Svetové ekonomické fórum, možno vykonať azda menej honosne, menej pompézne, možno s väčšou empatiou voči občanom, najmä v čase finančnej a ekonomickej krízy, možno s väčšou otvorenosťou voči médiám, avšak jej prínos pre „vec“ je významný a podľa mňa dôležitý.
Tou „vecou“ je proces globalizácie, ktorý vo svete prebieha. Tento proces sa nedá zastaviť a ani ho zastavovať netreba. Aj keď sa globalizácia môže miestami javiť ako hrozba (napríklad strata identity), môže a mala by byť najmä príležitosťou. A ako s touto príležitosťou naložiť, aby bola na prospech ľudí, je podstatným zmyslom tohto prestížneho podujatia.
Kto je Mikuláš Dzurinda
Absolvoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. Do politiky vstúpil ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia. Necelý rok bol ministrom dopravy. V roku 2000 založil SDKÚ. Predsedom slovenskej vlády bol v rokoch 1998 až 2006. Neskôr pôsobil ako minister zahraničných vecí. Dnes je poslancom SDKÚ-DS.