Každoročne 26. apríla oslavujeme Svetový deň duševného vlastníctva. Aký deň? Ani tento rok ho neregistrujete? Neoslavujete myšlienku, nespievate chvály na kreativitu a nepošlete pohľadnicu na Európsky patentový úrad? S takou dávkou ignorancie ste v dobrej spoločnosti. Vydavateľstvá kníh a časopisov, producenti filmov a hudby, umelci, zabávači a ich agenti takisto práve neotvárajú šampanské. Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), ktorá by v skutočnosti mala príjmy umelcov ochraňovať, rovnako nezorganizuje žiadny večierok.
Veľa dôvodov na radosť nie je, po autorských právach sa šliape na celom svete. Zdá sa, že hudba, filmy, komiksy a knihy sú už len predlohou určenou na rýchle kopírovanie. Všetko sa digitalizuje, duplikuje a následne hádže do širokej náruče internetu alebo ako fyzická pirátska kópia lacno predáva na ulici.
Vinník: umelec
Keď sa ľudí opýtate, považujú za jednoznačné, že za tento katastrofálny stav je zodpovedný samotný umelecký priemysel. V prieskume Trust Barometer 2013, v ktorom americká PR agentúra Edelmann skúmala dôveru ľudí v spoločnosti a odvetvia v 20 krajinách na piatich kontinentoch, skončili autori duševného vlastníctva so 42 percentami na predposlednom mieste. Menej dôveryhodné boli už len poisťovne so 40 percentami.
Podrobnejšie štúdie o dôvere v zábavný priemysel udávajú, že prvá „plnokrvná“ internetová generácia mladšia než 35 rokov na internete radšej kradne než kupuje. 39 percent ľudí v tejto skupine bez pocitu viny vraví, že v zásade neplatia nič za zábavu sťahovanú z internetu. Správy, hudba, filmy sú voľne k dispozícii ako pirátske diela. Načo potom ešte vyťahovať kreditnú kartu? Napríklad X-Men Origins: Wolverine s Hugh Jackmanom bol na internete online prístupný už od začiatku apríla,4 týždne pred oficiálnym uvedením v kinách. Zaujímavosťou je, že prvé miesto v spomínanom prieskume dôvery Trust Barometer 2013 získalo odvetvie, ktoré práve pirátstvo umožňuje – technológie sú celosvetovo so 76 percentami celkom na vrchole zoznamu akceptovaných odvetví. Účastníci prieskumu akoby zabúdali na to, že high-tech spoločnosti veľakrát viac sľubujú, než splnia, rovnako aj na skutočnosť, že množstvo technických výrobkov je nepochopiteľne komplikovaných a idú úplne mimo spotrebiteľa.
Google a Apple
Prekvapujúco sa zdá, že žiadnu rolu v tomto láskavom hodnotení nehrá ani fakt, že technologické spoločnosti ako Google, Apple, Sony alebo Nintendo už dlhšie podnikajú aj v oblasti zábavy a médií. Čo to znamená? Analytici trhu, ktorí každoročný prieskum spoločnosti Edelman medzičasom uskutočnili už deviaty raz, si myslia, že dôvera vo firmu alebo výrobok veľmi silno závisí od toho, či majú ľudia pocit, že za svoje peniaze dostanú niečo hodnotné. Odvetvie high-tech je považované za čisté, bez škandálov a sociálne bezchybné. Technológie prinášajú nielen zábavu, ale robia náš život jednoduchším a bezpečnejším. Spoločnosti zaoberajúce sa technologickými inováciami, ako sú Microsoft, Apple a Google, značne profitujú z pocitu pridanej hodnoty, kým Walt Disney, Pixar, Universal, BMG alebo EMI zjavne nedokážu publiku sprostredkovať, že za svoje peniaze dostane od nich niečo hodnotné. To znamená, že zarába iba ten, kto je rešpektovaný a koho berú vážne. Vážne ho však začnú brať až vtedy, keď ponúkne konkrétne hodnoty.
Krádeže bez hanby
Vo vnímaní veľkých skupín hudobný a filmový priemysel pridlho obchádzal umelcov aj spotrebiteľov. Publikum mu teraz vracia úder a ľudia na volanie o pomoc vyrabovaných firiem reagujú skôr škodoradostne než súcitne. Otázka, ktorú si musia položiť zábavný priemysel a autori duševných práv, znie: Čo pre našich zákazníkov vlastne znamenáme? Akú pridanú hodnotu predávame a za čo presne majú ľudia platiť? Pokiaľ publikum na tieto otázky nedostane uspokojivé odpovede, bude sa bezohľadne kradnúť ďalej.