Ohlas na článok redaktora Mareka Porackého Veľká vlaková lúpež. Autobusy prišli o tisíce cestujúcich.
Po prečítaní príspevku Veľká vlaková lúpež som sa rozhodol zareagovať.
Ani mne sa spočiatku nepozdávalo rozhodnutie vlády o cestovaní študentov a dôchodcov zadarmo. Treba si však položiť otázku: Je rozhodnutie vlády proti iným druhom dopravy? Určite nie. Rozhodnutie vlády chápem ako rozhodnutie, ktoré má okrem sociálneho aspektu posilniť hromadnú a ekologickú dopravu a zároveň vyvolať rokovanie o harmonizácií železničnej a autobusovej dopravy. Nie je predsa normálne, ak už vyše desať rokov hovoríme potrebe harmonizácie cestovných poriadkov a takmer nič sme pre to neurobili. Ešte stále sa autobusoví dopravcovia správajú k železnici ako ku konkurencii, nie sú ochotní pristúpiť na rozumnú tvorbu cestovných poriadkov, aby na tých istých trasách vedľa seba nejazdili poloprázdne vlaky a zároveň poloprázdne autobusy. Jedni aj druhí sú financovaní vo verejnom záujme, jedni aj druhí vytvárajú zbytočné straty.
Rozumne by bolo, keby sa v relevantných dopravných uzloch, teda pri väčších mestských sídlach vytvoril integrovaný dopravný systém. Keby takéto systémy fungovali, vláda by mala zľahčenú pozíciu pri rozhodovaní o zľavách. Mohla by rozhodnúť o maximálnej zľave alebo cestovaní zadarmo v celom systéme integrovanej dopravy.
A teraz je namieste položiť si otázku, prečo u nás na rozdiel od iných okolitých krajín nevieme zaviesť integrovanú dopravu? Veď integrovaná doprava zatraktívňuje hromadnú dopravu a rovnako zatraktívňuje aj tarify. Inak povedané, mnohí ľudia by sa rozhodli cestovať hromadnou dopravou a tým by sa našich upchaných cestách aspoň trochu zlepšila situácia. My sa však na Slovensku akosi ťažko vieme dohodnúť. Hlavný problém je v tom, že objednávatelia verejnej dopravy, teda štát, mestá a VUC majú odlišné záujmy a zatiaľ neexistuje taká sila, teda autorita alebo ak chcete regulátor, ktorý by tieto tri strany vedel zharmonizovať v prospech občanov, a nie proti nim.
Rozhodnutie vlády o vyšších zľavách a cestovaní zadarmo tlačí VUC a mestá a ich licenčných dopravcov k tomu, aby si znovu sadli k rokovaciemu stolu a pristúpili na pravidlá integrácie. Samozrejme s tým, že autobusová doprava zharmonizuje svoje cestovné poriadky so železničnou dopravou ako nosným dopravným systémom. Tak to fungovalo na Slovensku do roku 1990. A, konečne, tak to funguje aj vo vyspelých krajinách.
Verejná autobusová doprava kedysi plnila svoj funkciu v tom, že robila zvoz a odvoz cestujúcich na vlaky a od vlakov do a zo spádových miest a obcí. Tak to doteraz funguje napríklad vo Švajčiarsku, ktorému sme sa chceli v minulosti priblížiť. Švajčiarsko robí pre ekológiu najviac a v referende rozhodlo o rozvoji železničnej dopravy. Zabránili tak kamiónovej doprave a má železničnú osobnú dopravu organizovanú tak, že každý ju využíva, lebo sa ňou dostane až do centra miest, resp. spádových oblastí odkiaľ sa uskutočňuje rozvoz autobusmi. Čuduj sa svete, že to funguje napriek tomu, že v niektorých kantónoch sú železnice v súkromnom vlastníctve a grafikon je optimalizovaný tak, že aj z regionálnych tratí sú zabezpečené prípoje. U nás stále bojujeme.
Po nástupe trhovej ekonomiky došlo k divokej privatizácií a postupne aj k likvidácii podnikov. To čo začal prezident Václav Havel zrušením zbrojného priemyslu na Slovensku, to dokončili pažraví podnikatelia. Tiež som bol za to, aby podniky zostali v rukách domácich podnikateľov, ale sme zabudli uzákoniť povinnosť, aby sa 50 až 70% zisku investovalo do reprodukcie, modernizácie a inovácií. A tak to až na pár svetlých výnimiek aj dopadlo. Takzvaní podnikatelia všetok zisk použili pre vlastné potreby, teda rozkradli. Na rad prišla doprava, najskôr nákladná a potom aj osobná. Najskôr to bola závodová doprava a železničné vlečky a keďže s jedlom rastie chuť zistili, že viac ušetria pre seba, ak si budú voziť sami. Dovtedy bol podiel železničnej nákladnej dopravy a cestnej priaznivejší, ako na západe. Prišli však na trh ďalší špekulanti a nakúpili za babku staré kamióny a nákladné vozidlá a začala tzv. zdravá konkurencia. Nekontrolovateľné zisky umožnili nákupy ďalších moderných kamiónov a začali sa presadzovať aj v medzinárodnej preprave. Ľahko sa konkurovalo, keď nemuseli platiť za údržbu infraštruktúry, ktorú preťažovaním vozidiel úspešne ničili. Stačilo kúpiť naftu a zaplatiť vodiča, ktorý bol ochotný pracovať ako otrok. Najskôr to boli rizikové tovary, potraviny, liehoviny, elektronika nakoniec aj hromadné substráty, stavebné materiály, uhlie ale aj drevo a kovové zvitky a plechy. To spôsobilo množstvo nehôd na cestách a zahltenie cestnej dopravy, lebo tieto sa uskutočňovali na veľké vzdialenosti a tým spôsobili prepad v železničnej nákladnej doprave za pár rokov o 50% a v súčasnosti je to ešte horšie,(zo 120mil ton na 35 mil). Spomeniem len prepravu dlhých panelov na výstavbu závodu KIA z Bratislavy do Tepličky. Kolónu 6-8 takýchto nákladných áut ste po zídení z diaľnice (Sverepec) nemohli predbehnúť až po Žilinu a jazdu ste si predĺžili asi o hodinu. Dokonca doteraz sa uskutočňuje preprava nebezpečného tovaru po cestách aj cez mestské aglomerácie, ale to zodpovedných a ani novinárov netrápi.
Potom prišla na rad osobná doprava a takým istým spôsobom začali pravidelné prepravy cestujúcich na dlhé vzdialenosti a samozrejme nezaujímavý návoz cestujúcich ku vlakom postupne zanikal. Nepomohla ani „Biela kniha“, ani smernice EÚ, lebo vždy sa našli ochotní úradní poskoci, ktorí boli „za dobré slovo“ prideľovať nekontrolovateľne licencie. A tu treba vidieť nástup súbežných jázd vlakov a autobusov. Teda to čo bolo kedysi dobré a fungujúce sme zavrhli a nastal boj kto z koho. Tento nekontrolovateľne rozbehnutý kolos sa za posledných 10 rokov nepodarilo zastaviť žiadnej vláde. Máme plné ústa ekológie a ekologickej dopravy, ale v skutočnosti preto nerobíme nič. A čo novinári? Akoby ich najviac trápilo, že asi dôjde k rušeniu diaľkových súbežných autobusových liniek. Ešte že sa našťastie podarilo RegioJetu, vďaka jedinému neskorumpovanému županovi zaviesť súbežné jazdy medzi Banskou Bystricou a Bratislavou. Zabudli ste však napísať: „Nech žije spasiteľ Jančura“!!!
Viem o čom hovorím, lebo aj ja som sa snažil bojovať s týmto neduhom niekoľko rokov.
Mne sa tiež nepozdával zavedený systém bezplatných prepráv pre dôchodcov a študentov a uvítal by som celosieťové zníženie tarify o 15-20%, čo by malo približne rovnaký dopad na dotáciu od štátu. Uprednostnil by som cestovanie študentov zadarmo, ale len z miesta bydliska do školy. Dôchodcovia nad 65 rokov by mohli mať zadarmo vlaky aj autobusy, ako je to napr. v Anglicku. Príjmy štátu aj VUC sú z daní občanov tohto štátu. Koniec koncov pri celkovom znížení tarify by bolo cestovné pre všetkých dôchodcov minimálne. Stále kritizujete premiéra za tieto vraj populistické sociálne balíčky, dokonca viac ako opoziční politici. Ja naopak sa mu chcem poďakovať, lebo ak je rušenie diaľkových autobusov na súbežných trasách dôsledok zavedenia „vlakov zadarmo“, tak potom hurááá...